Palm Beach 3. januára (TASR) - Americký prezident Donald Trump v piatok povedal, že smrťou iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorého pri bagdadskom letisku zabil zrejme americký dron, "sa skončila jeho vláda teroru". Informovala o tom televízia CNN.

"Solejmání plánoval v krátkom čase hrôzostrašné útoky (na Američanov). Prichytili sme ho pri čine a ukončili sme jeho život. Nejde nám o zmenu režimu (v Iráne). Agresia iránskeho režimu v oblasti... sa musí skončiť, a to hneď. Včera v noci sme podnikli kroky na ukončenie vojny. Nepodnikli sme kroky na to, aby sme vojnu rozpútali," povedal Trump vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride.

Pri útoku na konvoj, ktorý v noci na piatok pravdepodobne prostredníctvom bezpilotného lietadla typu MQ-9 Reaper uskutočnili pri bagdadskom letisku americké ozbrojené sily, zahynul okrem Solejmáního aj veliteľ irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) abú Mahdí Muhandis a ďalších päť ľudí.

Kásem Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, ktoré operujú v najmä v oblasti Blízkeho východu, ale aj v iných častiach sveta. Zároveň stál na čele iránskej tajnej služby a niektorými expertmi bol po najvyššom duchovnom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím pokladaný za druhého najvplyvnejšieho muža v Iráne.

Americký generá Milleyl: Solejmání plánoval vojenské akcie proti USA

Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl Spojených štátov Mark Milley uviedol, že existovali "presvedčivé" informácie tajných služieb a jasné dôkazy o tom, že Kásem Solejmání plánoval v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch vojenské akcie proti USA. Informovala o tom na svojej webovej stránke stanica CNN.

Spojené štáty neposkytli dôkazy o konkrétnych hrozbách. Hrozba bola podľa Milleyho "bezprostredná". Takisto uviedol, že išlo o viacnásobné hrozby, ktoré neboli len následkom odvetných útokov USA. Podľa Milleyho slov by bolo trestuhodné, keby Spojené štáty nepodnikli žiadne kroky. USA si podľa neho "plne uvedomovali strategické riziko a následky" vyplývajúce zo zabitia veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Solejmáního. "Nebezpečenstvo prameniace z nečinnosti však prevýšilo nebezpečenstvo spojené s činmi," povedal.

Milley upozornil, že stále môže dôjsť k útokom namiereným voči záujmom USA. Americké jednotky na základni v Taliansku sú v stave pohotovosti a v prípade potreby sú pripravené brániť americké veľvyslanectvo v libanonskom hlavnom meste Bejrút.

Špirálu násilností v Iraku treba zastaviť, tvrdí Borrell

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v piatok uviedol, že súčasnú špirálu násilia v Iraku treba zastaviť, kým sa nevymkne spod kontroly. Informovala o tom agentúra AFP.

Borrell sa k situácii v Iraku vyjadril v súvislosti so zabitím veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního, ktorý zahynul v noci na piatok pri útoku amerického dronu pri bagdadskom letisku.

"EÚ vyzýva všetky zúčastnené strany, ako aj tých partnerov, ktorí by mohli mať (na dianie v Iraku) vplyv, aby v tejto kritickej situácii prejavili maximálnu zdržanlivosť a zodpovednosť," povedal Borrell.

"Ďalšia kríza by mohla ohroziť roky úsilia o stabilizáciu Iraku. Navyše, pokračujúca eskalácia predstavuje hrozbu pre celú oblasť, ktorá prežíva nesmierne utrpenie a ktorej obyvateľstvo si zaslúži žiť v mieri," dodal Borrell.

Pri útoku na konvoj, ktorý v noci na piatok pravdepodobne prostredníctvom bezpilotného lietadla typu MQ-9 Reaper uskutočnili pri bagdadskom letisku americké ozbrojené sily, zahynul okrem Solejmáního aj veliteľ irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) abú Mahdí Muhandis a ďalších päť ľudí.

Kásem Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, ktoré operujú v najmä v oblasti Blízkeho východu, ale aj v iných častiach sveta. Zároveň stál na čele iránskej tajnej služby a niektorými expertmi bol po najvyššom duchovnom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím pokladaný za druhého najvplyvnejšieho muža v Iráne.

Lambsdorff: Po zabití iránskeho generála musí Európa počítať s terorom

Po piatkovom zabití iránskeho generála Kásema Solejmáního Američanmi musí Európa počítať s terorom, tvrdí Alexander Graf Lambsdorff z nemeckej liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Lambsdorff v rozhovore pre denník Bild uviedol: "V Európe musíme očakávať útoky, teror, odplatu."

Podľa neho je preto ochrana židovských a amerických inštitúcií v Nemecku nevyhnutná.

"Je potrebné prehĺbiť spravodajskú spoluprácu s našimi spojencami," zdôraznil Lambsdorff v rozhovore, z ktorého citovala spravodajská televízia N24.

Lambsdorff nazval Solejmáního "teroristom v uniforme".

Podľa odborníkov, uvádza N24, bol Solejmání nebezpečnejší ako šéf medzinárodnej teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin (zabitý v máji 2011), pretože mal prístup k armáde, spravodajským agentúram a hospodárskej sile.

Televízia N24 citovala taktiež bývalého šéfa Spolkovej spravodajskej služby (BND) Augusta Hanninga. Varoval, že aj po smrti Solejmáního zostali jeho štruktúry zachované.

"Toho sa musíme obávať," poznamenal. V Nemecku je totiž približne 1000 stúpencov libanonského šiitského militantného hnutia Hizballáh a mohlo by sa opäť stať, že konflikty z oblastí "geograficky nie príliš ďaleko od Európy" by mohli zasiahnuť aj ju, dodal.

Expertka OSN Callamardová označila zabitie Solejmáního za protizákonné

Usmrtenie iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorý v piatok neďaleko bagdadského letiska zahynul pri útoku amerického bezpilotného lietadla, bolo s najväčšou pravdepodobnosťou nezákonné. Informovala o tom spravodajská televízia CNN s odvolaním sa na tvíty osobitnej spravodajkyne OSN pre ľudské práva Agnes Callamardovej.

Cielené zabíjanie je "porušením medzinárodného zákona o ľudských právach," napísala Callamardová, pričom dodala, že tam, kde "nedochádza k aktívnemu násiliu, nie je používanie dronov a iných prostriedkov cieleného zabíjania takmer nikdy v súlade so zákonom".

Podľa Callamardovej použitie dronu na usmrtenie kohokoľvek (rodinných príslušníkov alebo iných osôb v blízkosti miesta útoku) okrem jeho cieľa je podľa ľudskoprávnej legislatívy pokladané za "svojvoľné usmrtenie", ktoré môže mať za následok vyvodenie právnej zodpovednosti voči štátu alebo jednotlivcovi.

Za "absolútne" protizákonné pokladá Callamardová usmrtenie ďalších osôb, ktoré sa v čase útoku nachádzali v Solejmáního blízkosti, vrátane abú Mahdího Muhandisa, veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) podporovaných Iránom.

Pri útoku na konvoj, ktorý v noci na piatok pravdepodobne prostredníctvom bezpilotného lietadla typu MQ-9 Reaper uskutočnili pri bagdadskom letisku americké ozbrojené sily, zahynulo okrem Solejmáního a Muhandisa ďalších päť ľudí.

Kásem Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, ktoré operujú v najmä v oblasti Blízkeho východu, ale aj v iných častiach sveta. Zároveň stál na čele iránskej tajnej služby a niektorými expertmi bol po najvyššom duchovnom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím pokladaný za druhého najvplyvnejšieho muža v Iráne.

Pompeo hovoril s Lavrovom o situácii v súvislosti so zabitím Solejmáního

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v piatok oznámil, že s ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom hovoril o situácii na Blízkom východe v spojitosti s americkým útokom v Iraku, pri ktorom prišiel o život iránsky generál Kásem Solejmání. Informoval o tom denník The Guardian.

Pompeo podľa vyhlásenia zverejneného svojím hovorcom Morganom Ortagusom hovoril s Lavrovom o nedávnom rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa "prijať rozhodné obranné opatrenia" na ochranu životov Američanov v zahraničí likvidáciou Kásema Solejmáního. Pompeo tiež konštatoval, že Spojené štáty sú naďalej odhodlané znižovať mieru eskalácie na Blízkom východe.

Lavrov v telefonickom rozhovore s Pompeom uviedol, že zabitie Solejnámího považuje za porušenie medzinárodného práva, uviedla agentúra TASS.

"Lavrov zdôraznil, že úmyselné konanie členskej krajiny OSN s cieľom odstrániť predstaviteľa inej členskej krajiny OSN, najmä na území tretej zvrchovanej krajiny bez predchádzajúceho upozornenia, nehanebne porušuje princípy medzinárodného práva a malo by byť odsúdené," uvádza sa vo vyjadrení ruského ministerstva zahraničných vecí.

Šéf ruskej diplomacie tiež poukázal na to, že tento krok zo strany USA "má vážne následky pre mier a bezpečnosť v regióne a nepomáha v úsilí o nájdenie riešení zložitých problémov nahromadených na Blízkom východe. Naopak, vedie k novej vlne eskalácie. Moskva vyzýva Washington, aby upustil od nezákonnej taktiky dosahovania svojich cieľov na medzinárodnej scéne násilím a aby vyriešil všetky problémy pri rokovacom stole".

Veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání bol zabitý počas piatkového útoku USA pri medzinárodnom letisku v Bagdade.

Putin a Macron vyjadrili znepokojenie zo zabitia iránskeho generála

Znepokojenie zo zabitia iránskeho generála Kásema Solejmáního americkými silami v Bagdade vyjadrili v piatkovom telefonickom rozhovore francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Kremľa Vladimir Putin. Zabite Solejmáního môže podľa nich spôsobiť eskaláciu situácie v regióne Blízkeho východu, informovala agentúra TASS.

"Tento krok môže vážne zhoršiť situáciu v regióne," citoval Putinove slová Kremeľ.

Podľa nemenovaného predstaviteľa amerického ministerstva obrany boli veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání a zástupca veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) abú Mahdí Muhandis zabití pri "presne cielenom útoku" dronom.

Denník The New York Times s odvolaním sa na svoj zdroj napísal, že útok na armádny konvoj opúšťajúci medzinárodné letisko v Bagdade, pri ktorom zahynulo aj viacero Iránom podporovaných predstaviteľov irackej armády, vykonali rakety vystrelené z amerického bezpilotného lietadla typu MQ-9 Reaper.

Iránske revolučné gardy uvádzajú, že útok vykonali americké vrtuľníky.