Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedol to dnes v Moskve vo svojom vystúpení v rámci kolégia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Autor TASR
Moskva 16. februára (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že k rozširovaniu NATO dochádza s cieľom "zadržiavania" Ruska ako hlavnej hrozby pre alianciu. Uviedol to dnes v Moskve vo svojom vystúpení v rámci kolégia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Šéf Kremľa použil politologický pojem "zadržiavanie", používaný po druhej svetovej vojne v Trumanovej doktríne na označenie politiky USA, ktorá mala zadržať rozširovanie sféry vplyvu Sovietskeho zväzu.
Putin účastníkom kolégia podľa agentúry RIA Novosti pripomenul, že vlani v júli na summite NATO vo Varšave "bolo Rusko prvýkrát od roku 1989 označené za hlavnú hrozbu bezpečnosti aliancie a jeho zdržiavanie bolo oficiálne vyhlásené za novú misiu NATO".
Zadržiavanie Ruska sa stalo oficiálnou doktrínou NATO a "s týmto cieľom sa uskutočňuje aj ďalšie rozširovanie bloku (NATO). Robilo sa to aj predtým, ale teraz sa na to našiel iný, im sa zdá, že vážnejší, dôvod," vyhlásil Putin.
Uviedol tiež, že neprestávajú pokusy o zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska s cieľom destabilizovať tam situáciu. Putin tiež hovoril o snahách "Rusko neustále provokovať a zatiahnuť ho do konfrontácie".
Ruský prezident sa však súčasne vyslovil za obnovenie komunikácie medzi spravodajskými službami Ruska a Spojených štátov a ďalších krajín NATO, pričom uviedol, že je to v záujme všetkých.
"Je úplne jasné, že v oblasti boja proti terorizmu by mali všetky príslušné vlády a medzinárodné organizácie pracovať spoločne," uviedol Putin vo svojom príhovore na pôde FSB.
Vyjadril tiež znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej situácie vo svete v uplynulom roku. Dodal, že len na území Ruska sa vlani podarilo predísť 16 teroristickým útokom.
Ruský prezident sa vyjadril aj k poslednej eskalácii situácie na východe Ukrajiny, kde sa na prelome januára a februára vystupňovalo vzájomné ostreľovanie pozícií znepriatelenými stranami. Podľa Putina "cieľom vyostrenia situácie v Donbase je pokus o zmarenie minských (mierových) zmlúv", ktoré zakotvujú jednotlivé kroky vedúce k urovnaniu konfliktu na východe Ukrajiny.
Putin tiež vyhlásil, že v súvislosti s vraždou ruského veľvyslanca v Turecku Andreja Karlova treba prijať nevyhnutné bezpečnostné opatrenia na ochranu pracovníkov ruských diplomatických misií v zahraničí.
Šéf Kremľa použil politologický pojem "zadržiavanie", používaný po druhej svetovej vojne v Trumanovej doktríne na označenie politiky USA, ktorá mala zadržať rozširovanie sféry vplyvu Sovietskeho zväzu.
Putin účastníkom kolégia podľa agentúry RIA Novosti pripomenul, že vlani v júli na summite NATO vo Varšave "bolo Rusko prvýkrát od roku 1989 označené za hlavnú hrozbu bezpečnosti aliancie a jeho zdržiavanie bolo oficiálne vyhlásené za novú misiu NATO".
Zadržiavanie Ruska sa stalo oficiálnou doktrínou NATO a "s týmto cieľom sa uskutočňuje aj ďalšie rozširovanie bloku (NATO). Robilo sa to aj predtým, ale teraz sa na to našiel iný, im sa zdá, že vážnejší, dôvod," vyhlásil Putin.
Uviedol tiež, že neprestávajú pokusy o zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska s cieľom destabilizovať tam situáciu. Putin tiež hovoril o snahách "Rusko neustále provokovať a zatiahnuť ho do konfrontácie".
Ruský prezident sa však súčasne vyslovil za obnovenie komunikácie medzi spravodajskými službami Ruska a Spojených štátov a ďalších krajín NATO, pričom uviedol, že je to v záujme všetkých.
"Je úplne jasné, že v oblasti boja proti terorizmu by mali všetky príslušné vlády a medzinárodné organizácie pracovať spoločne," uviedol Putin vo svojom príhovore na pôde FSB.
Vyjadril tiež znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej situácie vo svete v uplynulom roku. Dodal, že len na území Ruska sa vlani podarilo predísť 16 teroristickým útokom.
Ruský prezident sa vyjadril aj k poslednej eskalácii situácie na východe Ukrajiny, kde sa na prelome januára a februára vystupňovalo vzájomné ostreľovanie pozícií znepriatelenými stranami. Podľa Putina "cieľom vyostrenia situácie v Donbase je pokus o zmarenie minských (mierových) zmlúv", ktoré zakotvujú jednotlivé kroky vedúce k urovnaniu konfliktu na východe Ukrajiny.
Putin tiež vyhlásil, že v súvislosti s vraždou ruského veľvyslanca v Turecku Andreja Karlova treba prijať nevyhnutné bezpečnostné opatrenia na ochranu pracovníkov ruských diplomatických misií v zahraničí.
