Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štátna hranica medzi Ruskou federáciou a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) má dĺžku 39,4 kilometra, z čoho približne 22 kilometrov tvorí námorná línia.
Autor TASR
Moskva 29. apríla (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin požiadal Ministerstvo rozvoja Ďalekého východu a Arktídy, aby preskúmalo projekt cestného mosta spájajúceho ruský Prímorský kraj so Severnou Kóreou. Uviedol to v pondelok prezidentov poradca pre Ďalekovýchodný federálny okruh Jurij Trutnev.
"Táto otázka bola prerokovaná počas stretnutia Putina so severokórejským vodcom (Kim Čong-unom). Hlava štátu sa rozhodla poveriť Ministerstvo rozvoja Ďalekého východu a Arktídy analýzou tohto projektu," povedal Trutnev, ktorého cituje tlačová agentúra TASS. Poradca nespresnil, kedy by mohol byť projekt vypracovaný.
Štátna hranica medzi Ruskou federáciou a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) má dĺžku 39,4 kilometra, z čoho približne 22 kilometrov tvorí námorná línia. Táto najkratšia medzinárodná hranica Ruska vedie zväčša pozdĺž rieky Tumen. Krajiny spája letecká doprava a železničný most cez zmienený tok.
Minister rozvoja Ďalekého východu a Arktídy Alexandr Kozlov predtým vyhlásil, že cestný most sa vybuduje v súlade s ruskými normami. Kozlov začiatkom mája navštívi Pchjongjang, kde bude pracovať na dohodách, ku ktorým sa dospelo na nedávnom summite Putina a Kima vo Vladivostoku, uviedol pre TASS ruský veľvyslanec v KĽDR Alexandr Macegora.
Ambasádor ďalej uviedol, že Kozlov, ktorý je predsedom ruskej delegácie v medzivládnom výbore, bude v KĽDR pracovať na záležitostiach týkajúcich sa ekonomickej agendy. "Je to náročné - vzhľadom na sankcie," poznamenal.
"Rusko dodržiava a bude dodržiavať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, bude však aktívne hľadať trajektórie, ktoré nespadajú pod tieto reštrikcie. Toto je momentálne hlavný smer nášho spoločného úsilia," dodal diplomat.
Rokovanie medzi Putinom a Kimom sa uskutočnili 25. apríla. Lídri podrobne hovorili o stave a vyhliadkach medzivládnych vzťahov, pričom sa dotkli tém, ako je situácia na Kórejskom polostrove a jeho denuklearizácia. Išlo o ich prvý summit.
Putin po stretnutí vyhlásil, že severokórejský líder je "zaujímavý a poučný partner" dialógu, zatiaľ čo Kim označil rozhovory so šéfom Kremľa za "vyčerpávajúce".
"Táto otázka bola prerokovaná počas stretnutia Putina so severokórejským vodcom (Kim Čong-unom). Hlava štátu sa rozhodla poveriť Ministerstvo rozvoja Ďalekého východu a Arktídy analýzou tohto projektu," povedal Trutnev, ktorého cituje tlačová agentúra TASS. Poradca nespresnil, kedy by mohol byť projekt vypracovaný.
Štátna hranica medzi Ruskou federáciou a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) má dĺžku 39,4 kilometra, z čoho približne 22 kilometrov tvorí námorná línia. Táto najkratšia medzinárodná hranica Ruska vedie zväčša pozdĺž rieky Tumen. Krajiny spája letecká doprava a železničný most cez zmienený tok.
Minister rozvoja Ďalekého východu a Arktídy Alexandr Kozlov predtým vyhlásil, že cestný most sa vybuduje v súlade s ruskými normami. Kozlov začiatkom mája navštívi Pchjongjang, kde bude pracovať na dohodách, ku ktorým sa dospelo na nedávnom summite Putina a Kima vo Vladivostoku, uviedol pre TASS ruský veľvyslanec v KĽDR Alexandr Macegora.
Ambasádor ďalej uviedol, že Kozlov, ktorý je predsedom ruskej delegácie v medzivládnom výbore, bude v KĽDR pracovať na záležitostiach týkajúcich sa ekonomickej agendy. "Je to náročné - vzhľadom na sankcie," poznamenal.
"Rusko dodržiava a bude dodržiavať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, bude však aktívne hľadať trajektórie, ktoré nespadajú pod tieto reštrikcie. Toto je momentálne hlavný smer nášho spoločného úsilia," dodal diplomat.
Rokovanie medzi Putinom a Kimom sa uskutočnili 25. apríla. Lídri podrobne hovorili o stave a vyhliadkach medzivládnych vzťahov, pričom sa dotkli tém, ako je situácia na Kórejskom polostrove a jeho denuklearizácia. Išlo o ich prvý summit.
Putin po stretnutí vyhlásil, že severokórejský líder je "zaujímavý a poučný partner" dialógu, zatiaľ čo Kim označil rozhovory so šéfom Kremľa za "vyčerpávajúce".
