Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatiaľ nie je jasné, či a kedy vojaci vstúpia na územie Ukrajiny, píšu svetové agentúry.
Autor TASR
,aktualizované Moskva 21. februára (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny, aby "udržiavali mier" v separatistických oblastiach, Luhanskej a Doneckej, ktoré Moskva v pondelok uznala za nezávislé štáty. Informovali o tom v pondelok neskoro večer tlačové agentúry DPA a AP.
Zatiaľ nie je jasné, či a kedy vojaci vstúpia na územie Ukrajiny, píšu svetové agentúry.
Vývoj udalostí mal v pondelok rýchly spád, keď Putin v rozsiahlom prejave k národu oznámil uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny - Spojené štáty a Európska únia následne zareagovali vyhlásením, že za tento krok uvalia na Rusov sankcie.
Výberová chronológia udalostí spojených s konfliktom v Doneckej a Luhanskej oblasti:
28. – 29. novembra - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ).
1. decembra - Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti (Majdan) sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.
22. februára – Proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.
27. februára - Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine.
16. marca - Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta voličov podporilo opätovné pripojenie Krymského polostrova k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.
18. marca - Krymská republika a mesto Sevastopol boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.
7. apríla - Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní – tým sa začal ozbrojený konflikt na Ukrajine.
13. apríla - Kyjev sa rozhodol zakročiť proti proruským separatistom na východe Ukrajiny a spustiť "rozsiahlu protiteroristickú operáciu" s účasťou ozbrojených síl.
27. apríla - Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
17. júla - Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.
5. septembra - Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.
12. februára - Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
1. septembra - Nadobudla účinnosť Asociačná dohoda Ukrajiny s EÚ.
11. júla - Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.
11. novembra - V samozvaných ľudových republikách na východe Ukrajiny sa konali regionálne voľby.
30. novembra – Ukrajina zakázala vstup na svoje územie ruským mužom vo veku 16 – 60 rokov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko oznámil, že toto opatrenie bolo prijaté s cieľom zabrániť Rusom vo vytvorení "súkromných armád" bojujúcich na ukrajinskom území.
2019
20. mája – Po víťazstve v aprílových prezidentských voľbách na Ukrajine sa funkcie hlavy štátu ujal Volodymyr Zelenskyj.
začiatok apríla – Rusko začalo s presunom vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami.
16. júna - V Ženeve sa stretol americký prezident Joe Biden so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, hovorili aj o konflikte na Ukrajine, avšak nijaký zlom rokovania nepriniesli.
12. júla - Ruský prezident Putin publikoval obsiahly článok pod názvom "O historickej jednote Rusov a Ukrajincov", v ktorom napísal, že Rusi, Ukrajinci a Bielorusi sú následníci dávnej Rusi, ktorá bývala najväčším štátom v Európe.
november – Rusko opäť začalo zhromažďovať v hraničných oblastiach s Ukrajinou značné počty svojich vojsk – podľa rôznych zdrojov ide až o približne 100.000 vojakov. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Moskvu pred vojenskou agresiou.
1. decembra - Ruský prezident Putin vyhlásil, že Kremeľ bude od Západu žiadať záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.
7. decembra – Konal sa virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina. Šéf Bieleho domu varoval ruského prezidenta pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
január – Napriek intenzívnemu diplomatickému úsiliu sa nepodarilo nájsť riešenie napätej situácie.
7. februára - Viac než päť hodín trval rozhovor prezidentov Ruska a Francúzska, Vladimira Putina a Emmanuela Macrona. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa s Putinom stretol 15. februára. Medzi predstaviteľmi Ruska a európskych štátov resp. USA sa uskutočnilo tiež viacero telefonických rozhovorov.
21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
Zatiaľ nie je jasné, či a kedy vojaci vstúpia na územie Ukrajiny, píšu svetové agentúry.
Vývoj udalostí mal v pondelok rýchly spád, keď Putin v rozsiahlom prejave k národu oznámil uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny - Spojené štáty a Európska únia následne zareagovali vyhlásením, že za tento krok uvalia na Rusov sankcie.
Výberová chronológia udalostí spojených s konfliktom v Doneckej a Luhanskej oblasti:
2013
28. – 29. novembra - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ).
1. decembra - Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti (Majdan) sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.
2014
22. februára – Proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.
27. februára - Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine.
16. marca - Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta voličov podporilo opätovné pripojenie Krymského polostrova k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.
18. marca - Krymská republika a mesto Sevastopol boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.
7. apríla - Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní – tým sa začal ozbrojený konflikt na Ukrajine.
13. apríla - Kyjev sa rozhodol zakročiť proti proruským separatistom na východe Ukrajiny a spustiť "rozsiahlu protiteroristickú operáciu" s účasťou ozbrojených síl.
27. apríla - Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
17. júla - Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.
5. septembra - Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.
2015
12. februára - Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
2017
1. septembra - Nadobudla účinnosť Asociačná dohoda Ukrajiny s EÚ.
2018
11. júla - Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.
11. novembra - V samozvaných ľudových republikách na východe Ukrajiny sa konali regionálne voľby.
30. novembra – Ukrajina zakázala vstup na svoje územie ruským mužom vo veku 16 – 60 rokov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko oznámil, že toto opatrenie bolo prijaté s cieľom zabrániť Rusom vo vytvorení "súkromných armád" bojujúcich na ukrajinskom území.
2019
20. mája – Po víťazstve v aprílových prezidentských voľbách na Ukrajine sa funkcie hlavy štátu ujal Volodymyr Zelenskyj.
2021
začiatok apríla – Rusko začalo s presunom vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami.
16. júna - V Ženeve sa stretol americký prezident Joe Biden so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, hovorili aj o konflikte na Ukrajine, avšak nijaký zlom rokovania nepriniesli.
12. júla - Ruský prezident Putin publikoval obsiahly článok pod názvom "O historickej jednote Rusov a Ukrajincov", v ktorom napísal, že Rusi, Ukrajinci a Bielorusi sú následníci dávnej Rusi, ktorá bývala najväčším štátom v Európe.
november – Rusko opäť začalo zhromažďovať v hraničných oblastiach s Ukrajinou značné počty svojich vojsk – podľa rôznych zdrojov ide až o približne 100.000 vojakov. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Moskvu pred vojenskou agresiou.
1. decembra - Ruský prezident Putin vyhlásil, že Kremeľ bude od Západu žiadať záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.
7. decembra – Konal sa virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina. Šéf Bieleho domu varoval ruského prezidenta pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
2022
január – Napriek intenzívnemu diplomatickému úsiliu sa nepodarilo nájsť riešenie napätej situácie.
7. februára - Viac než päť hodín trval rozhovor prezidentov Ruska a Francúzska, Vladimira Putina a Emmanuela Macrona. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa s Putinom stretol 15. februára. Medzi predstaviteľmi Ruska a európskych štátov resp. USA sa uskutočnilo tiež viacero telefonických rozhovorov.
21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
