Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Putina mu vtedajší americký prezident povedal, že nie je proti. Ale celá americká delegácia znervóznela, dodal ruský prezident.
Autor TASR
Moskva/Washington 4. júna (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin označil NATO za nástroj zahraničnej politiky USA, v ktorom "niet spojencov, sú len vazali". Putin to vyhlásil v televíznom interview, ktoré s ním nakrútil americký režisér Oliver Stone.
Výňatky z rozhovoru, ktorý bude vo forme filmu odvysielaný 12.-15. júna americkou káblovou televíziou Showtime, priniesol magazín Politico.
Putin vyhlásil, že "keď sa krajina stane členom NATO, potom sa už len veľmi ťažko bráni tlaku takého veľkého štátu-lídra, ako sú USA." Vysvetlil, že na územiach takýchto (nových členských) štátov sa potom "ľahko môžu objaviť (...) systémy protiraketovej obrany, nové základne a keď treba, aj nové útočné komplexy."
Ruský prezident uviedol, že v takejto situácii Rusku nezostáva iné, ako prijímať protiopatrenia, čím však zasa stúpa napätie.
Na otázku, prečo Rusko tak citlivo reaguje na rozširovanie NATO, Putin odpovedal, že Rusko chápe "hodnoty NATO - alebo ich neexistenciu - i hrozbu, ktorú pre nás (NATO) predstavuje." Dodal, že Rusko najviac znepokojuje "prax prijímania rozhodnutí" v rámci NATO.
V rozhovore pre Stonea sa Putin priznal, že kedysi navrhoval Billovi Clintonovi - kým bol ešte prezidentom USA -, aby posúdil variant vstupu Ruska do aliancie. Podľa Putina mu Clinton vtedy povedal, že nie je proti. "Ale celá (americká) delegácia znervóznela," dodal ruský prezident, podľa ktorého sa tento rozhovor odohral v Moskve ku konci Clintonovho funkčného obdobia.
Agentúra TASS uviedla, že Clinton bol v Moskve ako prezident USA naposledy v júni roku 2000.
Putin sa v rozhovore vyjadril aj k práci ruských tajných služieb. Podľa neho pracujú dobre a výlučne v medziach zákona. Na margo aféry sledovania spojencov tajnými službami Spojených štátov Putin povedal, že "sa to nepatrí, ak ich (spojencov) skutočne považujete za spojencov, nie za vazalov." Vysvetlil, že to podkopáva dôveru a v konečnom dôsledku škodí vlastnej národnej bezpečnosti.
To, že tajné služby USA sledovali spojencov, vyšlo najavo po odhaleniach ich bývalého spolupracovníka Edwarda Snowdena. Putin uviedol, že nesúhlasí so Snowdenovými aktivitami, ale nepovažuje ho za zradcu.
Rusko udelilo Snowdenovi v roku 2013 azyl. Jeho právnik v januári povedal, že Snowden má právo zostať v Rusku do roku 2020 a na budúci rok môže požiadať o ruské občianstvo.
Snowden nedávno na sociálnych sieťach kritizoval ruské úrady za zákon, ktorý zaväzuje telekomunikačné spoločnosti, aby šesť mesiacov archivovali údaje o telefonických hovoroch a internetových aktivitách svojich klientov. Ruské orgány na tieto jeho pripomienky nereagovali, uviedla agentúra Reuters.
Výňatky z rozhovoru, ktorý bude vo forme filmu odvysielaný 12.-15. júna americkou káblovou televíziou Showtime, priniesol magazín Politico.
Putin vyhlásil, že "keď sa krajina stane členom NATO, potom sa už len veľmi ťažko bráni tlaku takého veľkého štátu-lídra, ako sú USA." Vysvetlil, že na územiach takýchto (nových členských) štátov sa potom "ľahko môžu objaviť (...) systémy protiraketovej obrany, nové základne a keď treba, aj nové útočné komplexy."
Ruský prezident uviedol, že v takejto situácii Rusku nezostáva iné, ako prijímať protiopatrenia, čím však zasa stúpa napätie.
Na otázku, prečo Rusko tak citlivo reaguje na rozširovanie NATO, Putin odpovedal, že Rusko chápe "hodnoty NATO - alebo ich neexistenciu - i hrozbu, ktorú pre nás (NATO) predstavuje." Dodal, že Rusko najviac znepokojuje "prax prijímania rozhodnutí" v rámci NATO.
V rozhovore pre Stonea sa Putin priznal, že kedysi navrhoval Billovi Clintonovi - kým bol ešte prezidentom USA -, aby posúdil variant vstupu Ruska do aliancie. Podľa Putina mu Clinton vtedy povedal, že nie je proti. "Ale celá (americká) delegácia znervóznela," dodal ruský prezident, podľa ktorého sa tento rozhovor odohral v Moskve ku konci Clintonovho funkčného obdobia.
Agentúra TASS uviedla, že Clinton bol v Moskve ako prezident USA naposledy v júni roku 2000.
Putin sa v rozhovore vyjadril aj k práci ruských tajných služieb. Podľa neho pracujú dobre a výlučne v medziach zákona. Na margo aféry sledovania spojencov tajnými službami Spojených štátov Putin povedal, že "sa to nepatrí, ak ich (spojencov) skutočne považujete za spojencov, nie za vazalov." Vysvetlil, že to podkopáva dôveru a v konečnom dôsledku škodí vlastnej národnej bezpečnosti.
To, že tajné služby USA sledovali spojencov, vyšlo najavo po odhaleniach ich bývalého spolupracovníka Edwarda Snowdena. Putin uviedol, že nesúhlasí so Snowdenovými aktivitami, ale nepovažuje ho za zradcu.
Rusko udelilo Snowdenovi v roku 2013 azyl. Jeho právnik v januári povedal, že Snowden má právo zostať v Rusku do roku 2020 a na budúci rok môže požiadať o ruské občianstvo.
Snowden nedávno na sociálnych sieťach kritizoval ruské úrady za zákon, ktorý zaväzuje telekomunikačné spoločnosti, aby šesť mesiacov archivovali údaje o telefonických hovoroch a internetových aktivitách svojich klientov. Ruské orgány na tieto jeho pripomienky nereagovali, uviedla agentúra Reuters.
