Moskva 23. novembra (TASR) - Rusko neplánuje súperiť so západnými krajinami ani vztýčiť novú "železnú oponu", bude však bojovať za svoje geopolitické záujmy, uviedol šéf Kremľa Vladimir Putin v dnes zverejnenom rozhovore pre agentúru TASS.

"Boj za geopolitické záujmy vedie k situácii, že sa krajina buď posilní, omnoho účinnejšie si vyrieši finančné, obranné, ekonomické a následne sociálne otázky, alebo sa ocitne medzi krajinami tretej či piatej kategórie, pričom stratí možnosť chrániť záujmy svojich občanov," konštatoval Putin.

Ruský prezident zdôraznil, že Moskva nemá v úmysle izolovať sa a stavať nové ploty. "V dejinách iných krajín boli obdobia, keď sa chceli izolovať od zvyšku sveta a draho za to zaplatili, prakticky úpadkom a rozpadom. Nepochybne touto cestou nepôjdeme a nikto nepostaví okolo nás múr. To je nemožné!" zdôraznil šéf Kremľa.

Putin podporuje tvrdé opatrenia ruskej centrálnej banky a zvýšil jej nezávislosť

Vzhľadom na zhoršovanie sa hospodárskej situácie Ruska v dôsledku sankcií a klesajúcich cien ropy prezident Vladimir Putin povolil centrálnej banke výrazne zvýšiť úrokové sadzby a uvoľniť výmenný kurz rubľa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Tieto tvrdé opatrenia síce môžu na budúci rok dostať ruské hospodárstvo do ešte väčšej recesie, no doteraz zabránili vzniku finančnej paniky, prepuknutiu vysokej inflácie a prudkej devalvácii rubľa. Vysoké úrokové sadzby budú určite bolestivé. Európska banka pre obnovu a rozvoj považuje recesiu za istú a za celý rok 2015 predpovedá Rusku pokles hospodárstva o 0,2 %.

Stabilitu rubľa podporujú obrovské devízové rezervy vo výške 420 miliárd USD (338,1 miliardy eur) pochádzajúce z predaja ropy a zemného plynu. Vzhľadom na prepad cien ropy a ekonomické sankcie sa aj štátna pokladnica dostáva na hranice možností.

Guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullina po tom, čo za jediný mesiac minula na podporu meny 30 miliárd USD, sa vzdala snahy udržať výmenný kurz v rámci schváleného pásma a rozhodla o uvoľnení kurzu rubľa. Pred tým však výrazne zvýšila úrokové sadzby, aby zabránila panickému výberu vkladov a ľudí motivovala k vlastníctvu rubľov.

Ruská mena je síce stále oproti doláru slabšia zhruba o 29 %, no v posledných dňoch sa zotavil. "Je absolútne nemožné kontrolovať výmenný kurz v ekonomických podmienkach, v ktorých sa Rusko nachádza teraz, a vzhľadom na jeho závislosti od cien ropy," vysvetlila guvernérka v parlamente.

Odborníci sú presvedčení, že za týmito opatreniami stojí Putin, ktorý je známy tým, že pevne drží v rukách opraty ruskej mocenskej mašinérie. Práve teraz však prezident uvoľnil centrálnej banke ruky a hoci sa sťažuje na vysoké úverové náklady, nateraz sa zdá, že opatreniam centrálnej banky dôveruje. "Stabilita má absolútnu prioritu pred snahou vyhnúť sa zápornému rastu za každú cenu," hovorí Christopher Granville, riaditeľ londýnskej konzultačnej spoločnosti Trusted Sources.

Rusi sú výmennými kurzami posadnutí od 90-tych rokov, keď hyperinflácia po rozpade Sovietskeho zväzu zničila finančný systém, úspory a dostala ekonomiku na kolená. Druhý kolaps meny zažila krajina v roku 1998 a rok na to situácia katapultovala Putina k moci. Stabilizácia rubľa bola vtedy jedným z najväčších úspechov jeho vlády.

Putin považuje nezávislosť centrálnej banky za veľmi dôležitú a aj jeho kritici pripúšťajú, že nezasahuje do menovej politiky. "Vyplýva to z Putinovej neschopnosti pochopiť, ako menové inštitúcie pracujú. Chápe dôležitosť a vplyv centrálnej banky, no bojí sa zasahovať vo väčšej miere," tvrdí prezidentov kritik a bývalý viceguvernér centrálnej banky Sergej Alexašenko.

Na rozdiel od niektorých ministerstiev a veľkých spoločností vo vedení banky nesedí žiadny z Putinových vplyvných priateľov. Prezident dal dôveru Elvire Nabiulline (51), ktorá vedie banku 17 mesiacov a predtým roky pracovala ako jeho ekonomický poradca. Guvernérka presunula menovú politiku do rúk Xenie Yudajevovej, ktorá získala skúsenosti v USA a je považovaná za jednu z najlepších ekonómov v krajine.