Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dohoda, na základe ktorej získal Azerbajdžan značné časti územia Náhorného Karabachu, je v Arménsku vnímaná ako kapitulácia.
Autor TASR
Moskva 19. novembra (TASR) - Pre arménsku vládu by bolo "samovraždou", ak by odstúpila od Ruskom sprostredkovanej dohody o prímerí s Azerbajdžanom v súvislosti s bojmi o separatistický región Náhorný Karabach. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na protesty opozičných síl v Jerevane proti dohode a za odstúpenie arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, jedného zo signatárov dokumentu.
Putin v televíznom rozhovore dostal otázku, či nehrozí, že nová arménska vláda, ktorá sa môže dostať k moci, nebude dohodu dodržiavať.
"Bola by to obrovská chyba. Krajina, ktorá je vo vojne alebo jej hrozí opätovná eskalácia násilia, si nemôže dovoliť takéto správanie. Je to neprijateľné, kontraproduktívne a extrémne nebezpečné," uviedol Putin, ktorého cituje denník The Guardian.
Dohoda, na základe ktorej získal Azerbajdžan značné časti územia Náhorného Karabachu, je v Arménsku vnímaná ako kapitulácia a vyvolala demonštrácie proti Pašinjanovej vláde. Arménsky prezident Armen Sarkisjan požaduje predčasné voľby a minister zahraničných vecí Zohrab Mnacakanjan už tento týždeň rezignoval.
Ako pripomína britský denník, azerbajdžanská armáda spustila krvavú vojenskú inváziu do Náhorného Karabachu koncom septembra.
Pašinjan vyhlásil, že neplánuje odstúpiť, avšak v stredu predstavil vládny plán ako vyviesť krajinu z krízy a "zabezpečiť demokratickú stabilitu v Arménsku".
Táto 15-bodová stratégia zahŕňa pomoc zraneným vo vojne, zabezpečenie návratu arménskych utečencov do Náhorného Karabachu či modernizáciu armády. Dané kroky majú podľa Guardianu presvedčiť tých, ktorí tvrdia, že vláda nespravila dosť, aby ochránila tento región a jeho obyvateľov pred agresiou Azerbajdžanu.
Putin má komplikované vzťahy s Pašinjanom, ktorý sa ujal moci v roku 2018 na vlne nenásilných ľudových protestov. Ruský líder však teraz odsunul nezhody do ústrania s cieľom udržať prímerie, na pozadí ktorého je zakorenený konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom, rastúce regionálne ambície Turecka, ako aj historická angažovanosť Francúzska a USA, poznamenáva The Guardian.
Moskva vytlačila z pozície ostatné strany, keď do Náhorného Karabachu vyslala takmer 2000 členov svojich mierových jednotiek. Išlo o najrozsiahlejšie nasadenie v Zakaukazsku za uplynulé desaťročie.
Putin v televíznom rozhovore dostal otázku, či nehrozí, že nová arménska vláda, ktorá sa môže dostať k moci, nebude dohodu dodržiavať.
"Bola by to obrovská chyba. Krajina, ktorá je vo vojne alebo jej hrozí opätovná eskalácia násilia, si nemôže dovoliť takéto správanie. Je to neprijateľné, kontraproduktívne a extrémne nebezpečné," uviedol Putin, ktorého cituje denník The Guardian.
Dohoda, na základe ktorej získal Azerbajdžan značné časti územia Náhorného Karabachu, je v Arménsku vnímaná ako kapitulácia a vyvolala demonštrácie proti Pašinjanovej vláde. Arménsky prezident Armen Sarkisjan požaduje predčasné voľby a minister zahraničných vecí Zohrab Mnacakanjan už tento týždeň rezignoval.
Ako pripomína britský denník, azerbajdžanská armáda spustila krvavú vojenskú inváziu do Náhorného Karabachu koncom septembra.
Pašinjan vyhlásil, že neplánuje odstúpiť, avšak v stredu predstavil vládny plán ako vyviesť krajinu z krízy a "zabezpečiť demokratickú stabilitu v Arménsku".
Táto 15-bodová stratégia zahŕňa pomoc zraneným vo vojne, zabezpečenie návratu arménskych utečencov do Náhorného Karabachu či modernizáciu armády. Dané kroky majú podľa Guardianu presvedčiť tých, ktorí tvrdia, že vláda nespravila dosť, aby ochránila tento región a jeho obyvateľov pred agresiou Azerbajdžanu.
Putin má komplikované vzťahy s Pašinjanom, ktorý sa ujal moci v roku 2018 na vlne nenásilných ľudových protestov. Ruský líder však teraz odsunul nezhody do ústrania s cieľom udržať prímerie, na pozadí ktorého je zakorenený konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom, rastúce regionálne ambície Turecka, ako aj historická angažovanosť Francúzska a USA, poznamenáva The Guardian.
Moskva vytlačila z pozície ostatné strany, keď do Náhorného Karabachu vyslala takmer 2000 členov svojich mierových jednotiek. Išlo o najrozsiahlejšie nasadenie v Zakaukazsku za uplynulé desaťročie.
