Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Moskva predtým odsúdila najnovšie sankcie USA a EÚ uvalené na ruských a ukrajinských spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina a označila ich za studenú vojnu.
Autor TASR
,aktualizované Minsk 30. apríla (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin upozornil Západ, že ďalšie sankcie proti Rusku za krízu na Ukrajine môžu viesť Moskvu k tom, aby znova zvážila zapojenie amerických a európskych firiem do podnikania v energetickom i ďalších kľúčových sektoroch v jeho krajine. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Putin síce počas utorkovej (29. 4.) návštevy v bieloruskej metropole Minsk vyhlásil, že zatiaľ nepovažuje za potrebné uvaliť na Západ sankcie, no jeho vláda už pripravuje odvetné kroky. A dodal, že v prípade ďalších sankcií "bude Moskva nútená zvážiť, kto a ako podniká v kľúčových sektoroch ruskej ekonomiky, vrátane energetiky". Putinove vyhlásenie len zvýšilo pocit neistoty v západných firmách, ktoré vlastnia podiely v ruskom energetickom priemysle, ako sú napríklad BP či Royal Dutch Shell, alebo Exxon Mobil.
Európska únia (EÚ) a USA totiž tento týždeň rozšírili zoznam osôb a firiem, na ktoré sa vzťahujú sankcie proti Rusku za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
EÚ tak najnovšie zaradila na zoznam osôb, ktorým neudelí víza a zmrazí im účty v bankách, podpredsedu ruskej vlády Dmitrija Kozaka aj lídrov proruských separatistov na Ukrajine. Aj USA pripísali Kozaka na svoj zoznam spolu so šéfom Rosnefti Igorom Sečinom. Ale na samotnú ropnú spoločnosť Rosnefť, v ktorej má 20-% podiel britský koncern BP, sa sankcie nevzťahujú. Zato USA pridali do zoznamu ďalších 17 ruských firiem a ich majiteľov, Putinových spojencov, vrátane InvestCapitalBank, ktorú kontrolujú bratia Arkadij a Boris Rotenbergerovci, alebo Volga Group, ktorú ovláda Gennadij Timčenko.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyhlásil, že sankcie sú cenou, ktorú Rusko platí za podporu ukrajinských separatistov.
EÚ sa však zdráha zaviesť širšie a tvrdšie sankcie proti Rusku. Obáva sa totiž, že by to vážne poškodilo mnohé európske ekonomiky, ktoré sú závislé od dovozu energií z Ruska.
Putin prekvapivo vyhlásil, že Rusko nemá potrebu odvetných sankcií
Rusko nevidí potrebu uvaliť odvetné sankcie na Západ, ale možno prehodnotí účasť západných firiem na svojej ekonomike, vrátane ich účasti na energetických projektoch, uviedol v utorok ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Veľmi si želáme, aby sme sa nemuseli uchyľovať k nijakým odvetným opatreniam," povedal Putin po stretnutí s prezidentmi Bieloruska a Kazachstanu v bieloruskej metropole Minsk. "Ak však niečo také bude pokračovať, budeme musieť pouvažovať, kto a ako pracuje v kľúčových rezortoch ruskej ekonomiky - vrátane rezortu energetiky, "povedal šéf Kremľa.
Moskva predtým odsúdila najnovšie sankcie USA a EÚ uvalené na ruských a ukrajinských spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina a označila ich za studenú vojnu.
Putin síce počas utorkovej (29. 4.) návštevy v bieloruskej metropole Minsk vyhlásil, že zatiaľ nepovažuje za potrebné uvaliť na Západ sankcie, no jeho vláda už pripravuje odvetné kroky. A dodal, že v prípade ďalších sankcií "bude Moskva nútená zvážiť, kto a ako podniká v kľúčových sektoroch ruskej ekonomiky, vrátane energetiky". Putinove vyhlásenie len zvýšilo pocit neistoty v západných firmách, ktoré vlastnia podiely v ruskom energetickom priemysle, ako sú napríklad BP či Royal Dutch Shell, alebo Exxon Mobil.
Európska únia (EÚ) a USA totiž tento týždeň rozšírili zoznam osôb a firiem, na ktoré sa vzťahujú sankcie proti Rusku za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
EÚ tak najnovšie zaradila na zoznam osôb, ktorým neudelí víza a zmrazí im účty v bankách, podpredsedu ruskej vlády Dmitrija Kozaka aj lídrov proruských separatistov na Ukrajine. Aj USA pripísali Kozaka na svoj zoznam spolu so šéfom Rosnefti Igorom Sečinom. Ale na samotnú ropnú spoločnosť Rosnefť, v ktorej má 20-% podiel britský koncern BP, sa sankcie nevzťahujú. Zato USA pridali do zoznamu ďalších 17 ruských firiem a ich majiteľov, Putinových spojencov, vrátane InvestCapitalBank, ktorú kontrolujú bratia Arkadij a Boris Rotenbergerovci, alebo Volga Group, ktorú ovláda Gennadij Timčenko.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyhlásil, že sankcie sú cenou, ktorú Rusko platí za podporu ukrajinských separatistov.
EÚ sa však zdráha zaviesť širšie a tvrdšie sankcie proti Rusku. Obáva sa totiž, že by to vážne poškodilo mnohé európske ekonomiky, ktoré sú závislé od dovozu energií z Ruska.
Putin prekvapivo vyhlásil, že Rusko nemá potrebu odvetných sankcií
Rusko nevidí potrebu uvaliť odvetné sankcie na Západ, ale možno prehodnotí účasť západných firiem na svojej ekonomike, vrátane ich účasti na energetických projektoch, uviedol v utorok ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Veľmi si želáme, aby sme sa nemuseli uchyľovať k nijakým odvetným opatreniam," povedal Putin po stretnutí s prezidentmi Bieloruska a Kazachstanu v bieloruskej metropole Minsk. "Ak však niečo také bude pokračovať, budeme musieť pouvažovať, kto a ako pracuje v kľúčových rezortoch ruskej ekonomiky - vrátane rezortu energetiky, "povedal šéf Kremľa.
Moskva predtým odsúdila najnovšie sankcie USA a EÚ uvalené na ruských a ukrajinských spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina a označila ich za studenú vojnu.
Odmietavý postoj Ruska k sankciám EÚ a USA podporuje Kuba i Nikaragua
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rámci svojej cesty po latinskoamerických krajinách zavítal aj na Kubu. Kubánske vedenie počas rokovaní vyjadrilo podporu odmietavému postoju Ruska k sankciám, ktoré naň uvalili USA a EÚ kvôli kríze na Ukrajine.
Lavrov vyhlásil, že "pokusy (Západu) obviňovať iných (Rusko) sú výsledkom práce slabých politikov alebo skôr politikov, ktorí chápu, že ich geopolitické ambície stroskotali, a (z neúspechu) sa snažia obviniť iných".
Ruský minister reagoval na uvalenie vízových reštrikcií a zmrazenie bankových kont, ktoré na ďalších 15 Rusov a Ukrajincov uvalila EÚ, ako aj na sankcie USA voči siedmim občanom Ruska a 17 spoločnostiam blízkym ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
"Odmietame sankcie... obzvlášť sankcie uvalené USA a EÚ, ktoré sa odporujú zdravému rozumu, pokiaľ ide o udalosti na Ukrajine," vyhlásil Lavrov.
Podporu pozícii Moskvy v spore so Západom vyjadril Lavrovov kubánsky rezortný kolega Bruno Rodríguez, ako aj nikaragujský prezident Daniel Ortega, s ktorým sa ruský diplomat stretol neskôr v Manague. Tento dlhoročný nepriateľ politiky USA zdôraznil, že "cesta vpred nevedie cez sankcie alebo nátlak, ale cez dialóg rešpektujúci medzinárodné právo".
Minister Rodríguez v mene svojej krajiny uviedol, že "Kuba rozhodne odmieta uvalenie sankcií proti Rusku, pretože vie, že tí, ktorí ich uvalili, sú tými istými vládami, ktoré rozpútali dobyvačnú vojnu, zasahujú do vnútorných záležitostí suverénnych štátov a destabilizujú vlády, ktoré nevyhovujú ich snahám o dominanciu" vo svete. Dodal tiež, že rozširovanie NATO, o ktorom sa znova špekuluje v súvislosti s udalosťami na Ukrajine, je "vážnou hrozbou pre mier a bezpečnosť vo svete".
Kuba, ako pripomína agentúra Reuters, bola jedným z najvernejších spojencov Moskvy za čias Sovietskeho zväzu, ktorý bol jej kľúčovým ekonomickým podporovateľom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rámci svojej cesty po latinskoamerických krajinách zavítal aj na Kubu. Kubánske vedenie počas rokovaní vyjadrilo podporu odmietavému postoju Ruska k sankciám, ktoré naň uvalili USA a EÚ kvôli kríze na Ukrajine.
Lavrov vyhlásil, že "pokusy (Západu) obviňovať iných (Rusko) sú výsledkom práce slabých politikov alebo skôr politikov, ktorí chápu, že ich geopolitické ambície stroskotali, a (z neúspechu) sa snažia obviniť iných".
Ruský minister reagoval na uvalenie vízových reštrikcií a zmrazenie bankových kont, ktoré na ďalších 15 Rusov a Ukrajincov uvalila EÚ, ako aj na sankcie USA voči siedmim občanom Ruska a 17 spoločnostiam blízkym ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
"Odmietame sankcie... obzvlášť sankcie uvalené USA a EÚ, ktoré sa odporujú zdravému rozumu, pokiaľ ide o udalosti na Ukrajine," vyhlásil Lavrov.
Podporu pozícii Moskvy v spore so Západom vyjadril Lavrovov kubánsky rezortný kolega Bruno Rodríguez, ako aj nikaragujský prezident Daniel Ortega, s ktorým sa ruský diplomat stretol neskôr v Manague. Tento dlhoročný nepriateľ politiky USA zdôraznil, že "cesta vpred nevedie cez sankcie alebo nátlak, ale cez dialóg rešpektujúci medzinárodné právo".
Minister Rodríguez v mene svojej krajiny uviedol, že "Kuba rozhodne odmieta uvalenie sankcií proti Rusku, pretože vie, že tí, ktorí ich uvalili, sú tými istými vládami, ktoré rozpútali dobyvačnú vojnu, zasahujú do vnútorných záležitostí suverénnych štátov a destabilizujú vlády, ktoré nevyhovujú ich snahám o dominanciu" vo svete. Dodal tiež, že rozširovanie NATO, o ktorom sa znova špekuluje v súvislosti s udalosťami na Ukrajine, je "vážnou hrozbou pre mier a bezpečnosť vo svete".
Kuba, ako pripomína agentúra Reuters, bola jedným z najvernejších spojencov Moskvy za čias Sovietskeho zväzu, ktorý bol jej kľúčovým ekonomickým podporovateľom.
