Putin vyzdvihol aj spoluprácu Moskvy a Caracasu vo vojensko-technickej oblasti, ktorá je v prvom rade spojená so záväzkami Ruska opravovať ruské vybavenie, ktoré získala Venezuela.
Autor TASR
Moskva 25. septembra (TASR) - Rusko podporuje všetky legitímne orgány Venezuely vrátane inštitútu prezidenta a parlamentu, ako aj dialóg, ktorý venezuelský prezident Nicolás Maduro vedie s opozičnými silami. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s Madurom, ktoré sa konalo v stredu v Moskve.
"Každé odmietnutie dialógu považujeme za iracionálne, škodlivé pre krajinu a ohrozujúce blaho obyvateľstva," povedal Putin a podľa agentúry TASS dodal, že "Moskva vždy podporuje legitímne úrady".
Putin vyzdvihol aj spoluprácu Moskvy a Caracasu vo vojensko-technickej oblasti, ktorá je v prvom rade spojená so záväzkami Ruska opravovať ruské vybavenie, ktoré získala Venezuela. Podľa Putina ide o dodávku náhradných dielov a vytvorenie servisných stredísk. "Všetky tieto práce prebiehajú podľa plánu, v súlade s našimi dohodami," dodal ruský prezident.
Dodávky poľnohospodárskej produkcie z Ruska do Venezuely možno podľa Putina považovať za "humanitárnu spoluprácu v zložitej situácii", v ktorej sa Caracas v dôsledku "vonkajšieho tlaku" ocitol, vyhlásil Putin.
Ruský prezident informoval, že Rusko má v blízkej budúcnosti v úmysle dodať do Venezuely 1,5 milióna dávok vakcíny proti chrípke. Dodal, že Rusko má kapacitu dodávať do Venezuely na stále báze až päť miliónov dávok očkovacej látky proti chrípke.
Pripomenul tiež rozsiahle investičné projekty v oblasti energetiky, ktoré sa realizujú vo Venezuele, pričom poznamenal, že "Rusko do venezuelskej ekonomiky investovalo približne štyri miliardy dolárov".
Prezident Maduro má doma silnú podporu armády a medzinárodne na jeho strane stoja Kuba, Rusko a Čína. Moskva začiatkom roka vyslala do Venezuely svojich vojenských expertov.
Venezuela už roky zápasí s hospodárskou krízou. Ani Madurovmu predchodcovi Hugovi Chávezovi, ktorý po bolívarskej revolúcii vládol v krajine od roku 1999, sa nepodarilo investovať do ropného bohatstva rozumne a diverzifikovať vďaka tomu domáce hospodárstvo, ktoré zostalo závislé na jednej komodite.
V roku 2013, po smrti Huga Cháveza, prebral moc a s ním aj politické metódy dovtedajší viceprezident Nicolás Maduro, ktorý však zápasí s rastúcou nespokojnosťou časti obyvateľstva podporujúcej opozíciu.
Začiatkom tohto roka sa vodca opozície Juan Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny. Guaidóa za legitímneho lídra Venezuely uznalo viac než 50 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny krajín Južnej Ameriky. Stále sa mu však nepodarilo prevziať moc od Madura. Jediným voleným orgánom, ktorý opozícia ovláda, je parlament.
"Každé odmietnutie dialógu považujeme za iracionálne, škodlivé pre krajinu a ohrozujúce blaho obyvateľstva," povedal Putin a podľa agentúry TASS dodal, že "Moskva vždy podporuje legitímne úrady".
Putin vyzdvihol aj spoluprácu Moskvy a Caracasu vo vojensko-technickej oblasti, ktorá je v prvom rade spojená so záväzkami Ruska opravovať ruské vybavenie, ktoré získala Venezuela. Podľa Putina ide o dodávku náhradných dielov a vytvorenie servisných stredísk. "Všetky tieto práce prebiehajú podľa plánu, v súlade s našimi dohodami," dodal ruský prezident.
Dodávky poľnohospodárskej produkcie z Ruska do Venezuely možno podľa Putina považovať za "humanitárnu spoluprácu v zložitej situácii", v ktorej sa Caracas v dôsledku "vonkajšieho tlaku" ocitol, vyhlásil Putin.
Ruský prezident informoval, že Rusko má v blízkej budúcnosti v úmysle dodať do Venezuely 1,5 milióna dávok vakcíny proti chrípke. Dodal, že Rusko má kapacitu dodávať do Venezuely na stále báze až päť miliónov dávok očkovacej látky proti chrípke.
Pripomenul tiež rozsiahle investičné projekty v oblasti energetiky, ktoré sa realizujú vo Venezuele, pričom poznamenal, že "Rusko do venezuelskej ekonomiky investovalo približne štyri miliardy dolárov".
Prezident Maduro má doma silnú podporu armády a medzinárodne na jeho strane stoja Kuba, Rusko a Čína. Moskva začiatkom roka vyslala do Venezuely svojich vojenských expertov.
Venezuela už roky zápasí s hospodárskou krízou. Ani Madurovmu predchodcovi Hugovi Chávezovi, ktorý po bolívarskej revolúcii vládol v krajine od roku 1999, sa nepodarilo investovať do ropného bohatstva rozumne a diverzifikovať vďaka tomu domáce hospodárstvo, ktoré zostalo závislé na jednej komodite.
V roku 2013, po smrti Huga Cháveza, prebral moc a s ním aj politické metódy dovtedajší viceprezident Nicolás Maduro, ktorý však zápasí s rastúcou nespokojnosťou časti obyvateľstva podporujúcej opozíciu.
Začiatkom tohto roka sa vodca opozície Juan Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny. Guaidóa za legitímneho lídra Venezuely uznalo viac než 50 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny krajín Južnej Ameriky. Stále sa mu však nepodarilo prevziať moc od Madura. Jediným voleným orgánom, ktorý opozícia ovláda, je parlament.