Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Putin na Medzinárodnom arktickom fóre v Petrohrade, na ktorom sa zúčastnili aj lídri Fínska, Islandu, Nórska a Švédska, vyhlásil, že plánuje zvýšiť prepravu nákladu cez arktickú námornú trasu.
Autor TASR
Petrohrad 9. apríla (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin predstavil v utorok ambiciózny program na zabezpečenie ruskej prítomnosti v Arktíde vrátane úsilia o vybudovanie nových prístavov a inej infraštruktúry, či rozšírenie flotily ľadoborcov na jadrový pohon.
Putin na Medzinárodnom arktickom fóre v Petrohrade, na ktorom sa zúčastnili aj lídri Fínska, Islandu, Nórska a Švédska, vyhlásil, že Rusko plánuje dramaticky zvýšiť prepravu nákladu cez arktickú námornú trasu — z 20 miliónov metrických ton v minulom roku na 80 miliónov ton v roku 2025.
"Je to realistická, dobre vypočítaná a konkrétna úloha," povedal Putin.
Šéf Kremľa ďalej uviedol, že Rusko sa chystá rozšíriť svoju flotilu ľadoborcov na jadrový pohon.
Agentúra AP poznamenala, že Rusko je jediným štátom na svete, ktorý má takúto flotilu. V súčasnosti má štyri ľadoborce na jadrový pohon.
Putin na fóre špecifikoval, že tri nové ľadoborce na jadrový pohon sú v súčasnosti vo výstavbe. Do roku 2035 by podľa neho malo mať Rusko 13 ťažkých ľadoborcov, z toho deväť na jadrový pohon.
Ruský líder povedal, že sa plánujú rozšíriť aj prístavy na oboch stranách arktickej námornej cesty, a to o Murmansk na polostrove Kola a Petropavlovsk-Kamčatskij na polostrove Kamčatka. Vyzval zahraničné spoločnosti, aby investovali do projektu rekonštrukcie. Modernizované a rozšírené budú aj ďalšie prístavy a infraštruktúra pozdĺž tejto trasy, dodal.
Nórska premiérka Erna Solbergová na fóre zdôraznila potrebu rešpektovať medzinárodné právo a poznamenala, že Arktická rada predstavuje kľúčový priestor pre dialóg.
"Počúvam, že Arktída je opisovaná ako horúca geopolitická pôda... My to tak nevidíme. Vnímame Arktídu ako oblasť mieru a stability," uviedla Solbergová.
Podľa jej slov "by sa to nemalo považovať za samozrejmosť... Je to výsledok politických rozhodnutí a praktickej spolupráce medzi arktickými štátmi".
Solbergová i ďalší lídri, ktorí vystúpili na fóre, zdôraznili potrebu, aby sa všetky krajiny v arktickom regióne zamerali na oblasti spoločného záujmu, a to i napriek rozdielnym postojom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na fóre uviedol, že vojenské nasadenie v Arktíde má chrániť národné záujmy.
"Zabezpečujeme potrebnú obrannú spôsobilosť vzhľadom na vojensko-politickú situáciu v blízkosti našich hraníc," povedal Lavrov s tým, že nedávne cvičenie NATO v Nórsku bolo otvorene namierené proti Rusku.
AP pripomenula, že Rusko, USA, Kanada, Dánsko a Nórsko sa snažia presadzovať vlastnú jurisdikciu nad časťami Arktídy, keďže zmenšujúci sa polárny ľad poskytuje nové príležitosti na prieskum zdrojov i nové námorné trasy. Ruská armáda prepracovala a zmodernizovala množstvo svojich vojenských základní zo sovietskej éry v tomto polárnom regióne. Snaží sa totiž udržať svoju pozíciu v regióne, o ktorom sa predpokladá, že ukrýva až jednu štvrtinu ropy a plynu na Zemi.
Putin na Medzinárodnom arktickom fóre v Petrohrade, na ktorom sa zúčastnili aj lídri Fínska, Islandu, Nórska a Švédska, vyhlásil, že Rusko plánuje dramaticky zvýšiť prepravu nákladu cez arktickú námornú trasu — z 20 miliónov metrických ton v minulom roku na 80 miliónov ton v roku 2025.
"Je to realistická, dobre vypočítaná a konkrétna úloha," povedal Putin.
Šéf Kremľa ďalej uviedol, že Rusko sa chystá rozšíriť svoju flotilu ľadoborcov na jadrový pohon.
Agentúra AP poznamenala, že Rusko je jediným štátom na svete, ktorý má takúto flotilu. V súčasnosti má štyri ľadoborce na jadrový pohon.
Putin na fóre špecifikoval, že tri nové ľadoborce na jadrový pohon sú v súčasnosti vo výstavbe. Do roku 2035 by podľa neho malo mať Rusko 13 ťažkých ľadoborcov, z toho deväť na jadrový pohon.
Ruský líder povedal, že sa plánujú rozšíriť aj prístavy na oboch stranách arktickej námornej cesty, a to o Murmansk na polostrove Kola a Petropavlovsk-Kamčatskij na polostrove Kamčatka. Vyzval zahraničné spoločnosti, aby investovali do projektu rekonštrukcie. Modernizované a rozšírené budú aj ďalšie prístavy a infraštruktúra pozdĺž tejto trasy, dodal.
Nórska premiérka Erna Solbergová na fóre zdôraznila potrebu rešpektovať medzinárodné právo a poznamenala, že Arktická rada predstavuje kľúčový priestor pre dialóg.
"Počúvam, že Arktída je opisovaná ako horúca geopolitická pôda... My to tak nevidíme. Vnímame Arktídu ako oblasť mieru a stability," uviedla Solbergová.
Podľa jej slov "by sa to nemalo považovať za samozrejmosť... Je to výsledok politických rozhodnutí a praktickej spolupráce medzi arktickými štátmi".
Solbergová i ďalší lídri, ktorí vystúpili na fóre, zdôraznili potrebu, aby sa všetky krajiny v arktickom regióne zamerali na oblasti spoločného záujmu, a to i napriek rozdielnym postojom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na fóre uviedol, že vojenské nasadenie v Arktíde má chrániť národné záujmy.
"Zabezpečujeme potrebnú obrannú spôsobilosť vzhľadom na vojensko-politickú situáciu v blízkosti našich hraníc," povedal Lavrov s tým, že nedávne cvičenie NATO v Nórsku bolo otvorene namierené proti Rusku.
AP pripomenula, že Rusko, USA, Kanada, Dánsko a Nórsko sa snažia presadzovať vlastnú jurisdikciu nad časťami Arktídy, keďže zmenšujúci sa polárny ľad poskytuje nové príležitosti na prieskum zdrojov i nové námorné trasy. Ruská armáda prepracovala a zmodernizovala množstvo svojich vojenských základní zo sovietskej éry v tomto polárnom regióne. Snaží sa totiž udržať svoju pozíciu v regióne, o ktorom sa predpokladá, že ukrýva až jednu štvrtinu ropy a plynu na Zemi.
