Dokument obmedzuje počet jadrových hlavíc výrazne pod limitmi z čias studenej vojny. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 2011.
Autor TASR
Petrohrad 6. júna (TASR) - Rusko je pripravené odstúpiť od Zmluvy o znížení počtu strategických zbraní (START/CHB-III), ktorú Moskva podpísala s Washingtonom v roku 2010, ak nebude dostatok záujmu o jej obnovenie. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin.
"Ak sa nikto nebude mať k predĺženiu tejto dohody, potom tak nespravíme ani my," uviedol Putin na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (SPIEF). "Stokrát sme vyhlásili, že sme pripravení túto dohodu rozšíriť. Neprebieha žiadny vyjednávací proces, a v roku 2021 jej platnosť vyprší," upozornil ruský prezident, ktorého citovala agentúra AFP.
Spomínanú dohodu podpísal bývalý americký prezident Barack Obama so svojím ruským náprotivkom Dmitrijom Medvedevom v Prahe. Dokument obmedzuje počet jadrových hlavíc výrazne pod limitmi z čias studenej vojny. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 2011.
Zmluva START/CHB-III je spolu so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987 považovaná za hlavný bod kontroly zbraní v superveľmociach. USA i Rusko odstúpili od INF vo februári tohto roka v období vzájomného obviňovania z jej nedodržiavania.
Putin dodal, že ak by došlo k vypršaniu zmluvy START/CHB-III, malo by to ďalekosiahle dôsledky vrátane obnovenia pretekov v jadrovom zbrojení. "Neexistovali by žiadne nástroje na obmedzenie pretekov v zbrojení; mohlo by dôjsť napríklad k rozmiestneniu zbraňových systémov vo vesmíre," varoval.
Šéf Kremľa zároveň podotkol, že Moskva by sa neobávala odložiť predmetnú zmluvu, pretože vyvíja novú generáciu zbraní, ktoré "zaručia bezpečnosť Ruska" v dlhodobom horizonte. "Ak je reč o výrobe najmodernejších zbraní, svojich konkurentov sme predbehli," vyhlásil Putin.
Zmluva START/CHB-III ukladá, že každá krajina smie vlastniť maximálne 1550 jadrových hlavíc a 700 raketových striel.
Putin podľa agentúry TASS pripomenul, že USA v roku 2002 odstúpili od Zmluvy o obmedzení systémov protibalistických rakiet (ABMT). "Toto bol prvý krok smerom k podkopaniu základov medzinárodných vzťahov vo sfére globálnej bezpečnosti, a veľmi závažný," povedal.
"Ak sa nikto nebude mať k predĺženiu tejto dohody, potom tak nespravíme ani my," uviedol Putin na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (SPIEF). "Stokrát sme vyhlásili, že sme pripravení túto dohodu rozšíriť. Neprebieha žiadny vyjednávací proces, a v roku 2021 jej platnosť vyprší," upozornil ruský prezident, ktorého citovala agentúra AFP.
Spomínanú dohodu podpísal bývalý americký prezident Barack Obama so svojím ruským náprotivkom Dmitrijom Medvedevom v Prahe. Dokument obmedzuje počet jadrových hlavíc výrazne pod limitmi z čias studenej vojny. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 2011.
Zmluva START/CHB-III je spolu so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987 považovaná za hlavný bod kontroly zbraní v superveľmociach. USA i Rusko odstúpili od INF vo februári tohto roka v období vzájomného obviňovania z jej nedodržiavania.
Putin dodal, že ak by došlo k vypršaniu zmluvy START/CHB-III, malo by to ďalekosiahle dôsledky vrátane obnovenia pretekov v jadrovom zbrojení. "Neexistovali by žiadne nástroje na obmedzenie pretekov v zbrojení; mohlo by dôjsť napríklad k rozmiestneniu zbraňových systémov vo vesmíre," varoval.
Šéf Kremľa zároveň podotkol, že Moskva by sa neobávala odložiť predmetnú zmluvu, pretože vyvíja novú generáciu zbraní, ktoré "zaručia bezpečnosť Ruska" v dlhodobom horizonte. "Ak je reč o výrobe najmodernejších zbraní, svojich konkurentov sme predbehli," vyhlásil Putin.
Zmluva START/CHB-III ukladá, že každá krajina smie vlastniť maximálne 1550 jadrových hlavíc a 700 raketových striel.
Putin podľa agentúry TASS pripomenul, že USA v roku 2002 odstúpili od Zmluvy o obmedzení systémov protibalistických rakiet (ABMT). "Toto bol prvý krok smerom k podkopaniu základov medzinárodných vzťahov vo sfére globálnej bezpečnosti, a veľmi závažný," povedal.