Ruský prezident pripustil, že hrozba globálneho jadrového konfliktu je zreteľnejšia ako v minulosti a zároveň nie je v potrebnej miere docenená.
Autor TASR
Moskva 20. decembra (TASR) - Kremeľ sa v súvislosti s hrozbou pretekov v zbrojení s USA neusiluje o dosiahnutie dominancie, ale o zachovanie parity síl. Uviedol to vo štvrtok počas výročnej tlačovej konferencie v Moskve ruský prezident Vladimir Putin. O tlačovej besede informovala televízna stanica Rossija 24.
Ruský prezident pripustil, že hrozba globálneho jadrového konfliktu je zreteľnejšia ako v minulosti a zároveň nie je v potrebnej miere docenená.
Za nárastom hrozby pretekov v zbrojení a jadrovej vojny vidí Putin snahu Spojených štátov získať nad Ruskom prevahu prostredníctvom rozvoja technológií protiraketovej obrany po tom, ako Washington v roku 2002 odstúpil od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM).
Kremeľ je preto podľa jeho slov nútený na daný vývoj reagovať rozvojom vlastných vojenských spôsobilostí, aby bol schopný prekonať americkú obranu. Zámerom ruskej vlády však v tomto kontexte nemá byť ohrozovanie alebo zastrašovanie USA, ale zachovanie jadrovej parity.
Ako ďalšiu vážnu a aktuálnu hrozbu pre stabilitu medzinárodného systému spomenul ruský líder rozhodnutie Washingtonu odstúpiť od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ako aj údajné zľahčovanie možných následkov použitia taktických jadrových zbraní.
Zmluva INF, ktorú Moskva a Washington podpísali v roku 1987, zakazuje obom stranám používanie rakiet vybavených jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Zmluva sa však netýka rakiet vypálených z mora alebo zo vzduchu, ako ani medzikontinentálnych balistických rakiet.
Ruský prezident pripustil, že hrozba globálneho jadrového konfliktu je zreteľnejšia ako v minulosti a zároveň nie je v potrebnej miere docenená.
Za nárastom hrozby pretekov v zbrojení a jadrovej vojny vidí Putin snahu Spojených štátov získať nad Ruskom prevahu prostredníctvom rozvoja technológií protiraketovej obrany po tom, ako Washington v roku 2002 odstúpil od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM).
Kremeľ je preto podľa jeho slov nútený na daný vývoj reagovať rozvojom vlastných vojenských spôsobilostí, aby bol schopný prekonať americkú obranu. Zámerom ruskej vlády však v tomto kontexte nemá byť ohrozovanie alebo zastrašovanie USA, ale zachovanie jadrovej parity.
Ako ďalšiu vážnu a aktuálnu hrozbu pre stabilitu medzinárodného systému spomenul ruský líder rozhodnutie Washingtonu odstúpiť od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ako aj údajné zľahčovanie možných následkov použitia taktických jadrových zbraní.
Zmluva INF, ktorú Moskva a Washington podpísali v roku 1987, zakazuje obom stranám používanie rakiet vybavených jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Zmluva sa však netýka rakiet vypálených z mora alebo zo vzduchu, ako ani medzikontinentálnych balistických rakiet.