Na archívnej snímke ruský prezident Vladimir Putin 22. marca 2021.Foto: TASR/AP
Situácia na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa začiatkom tohto týždňa opäť vyostrila po tom, ako v tejto oblasti prišlo k ozbrojenému stretu medzi vojakmi oboch strán.
Moskva 21. novembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu telefonoval s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom. Lídri Ruska a Arménska spolu hovorili o situácii v oblasti sporného územia Náhorného Karabachu na hraniciach Arménska a Azerbajdžanu a opatreniach určených na jej stabilizáciu po obnovení bojov v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí, informovala agentúra TASS.
"Pokračovala diskusia o situácii (na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom) a o opatreniach, ktoré sa prijímajú s cieľom jej stabilizácie... Nikol Pašinjan vyjadril vďačnosť za aktívne sprostredkovateľské úsilie Ruska," píše sa vo vyjadrení Kremľu stým, že strany sa dohodli na udržiavaní ďalších kontaktov.
Za uplynulý týždeň išlo pritom už o druhý telefonát Putina s Pašinjanom. Počas predchádzajúceho telefonického rozhovoru, ktorý sa uskutočnil v utorok, lídri hovorili o situácii, ktorá vznikla na arménsko-azerbajdžanských hraniciach po ozbrojených stretoch.
Situácia na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa začiatkom tohto týždňa opäť vyostrila po tom, ako v tejto oblasti prišlo v utorok k ozbrojenému stretu medzi vojakmi oboch strán, ktoré si vyžiadali vyše desať obetí. Na archívnej snímke ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) sa rozpráva s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom počas ich stretnutia v Kremli v Moskve 7. júla 2021.Foto: TASR/AP
Podľa Jerevanu došlo k utorkovému konfliktu v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí po tom, ako azerbajdžanskí vojaci začali postupovať hlbšie na arménske územie. Baku zase viní z konfliktu arménskych vojakov, ktorí údajne zaútočili na stanovištia príslušníkov azerbajdžanskej armády.
Situácia sa na hraniciach stabilizovala po tom, ako ruský minister obrany Sergej Šojgu telefonoval v utorok s rezortnými kolegami z Azerbajdžanu a Arménska. O urovnanie konfliktu sa okrem toho pokúsil aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý podľa vlastných slov hovoril Pašinjanom i azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.
Separatisti arménskeho pôvodu v Náhornom Karabachu sa od Azerbajdžanu odtrhli, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz. Následný vojnový konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom o toto územie si vyžiadal približne 30.000 ľudských životov.
