Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal na Putina zatykač v marci 2023 - zhruba rok po ruskom vpáde na Ukrajinu.
Autor TASR
Haag 14. októbra (TASR) - Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin má informácie, že ruský prezident Vladimir Putin sa v novembri možno zúčastní na summite skupiny G20 v Brazílii. Kostin preto vyzval príslušné úrady, aby vykonali príkaz na Putinovo zatknutie v prípade, že do Brazílie naozaj pricestuje. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal na Putina zatykač v marci 2023 - zhruba rok po ruskom vpáde na Ukrajinu. ICC vtedy obvinil Putina i ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú z vojnového zločinu, ktorým je deportácia ukrajinských detí do Ruska.
Rusko obvinenia z vojnových zločinov popiera a Kremeľ zatykač ICC považuje za neplatný, doplnil Reuters.
Na otázku, či bolo prijaté rozhodnutie o tom, že Putin sa zúčastní na stretnutí lídrov 20 popredných svetových ekonomík, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok novinárom odpovedal záporne s tým, že keď takéto rozhodnutie padne, novinári sa to dozvedia.
Ukrajinský generálny prokurátor Kostin pripomenul, že Brazília ako zmluvná strana Rímskeho štatútu ICC má povinnosť Putina zadržať, ak by pricestoval na summit G20.
Kostin zdôraznil, že pre medzinárodné spoločenstvo je dôležité, aby bolo jednotné a bralo Putina na zodpovednosť. Upozornil súčasne, že ak tak Brazília neurobí, zrodí sa precedens, keď lídri obvinení zo zločinov budú môcť cestovať beztrestne.
Brazília poslala Putinovi štandardnú pozvánku na summit, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zatiaľ však nemá správy o tom, či Putin naozaj pricestuje.
Kancelária hlavného prokurátora ICC záležitosť odmietla komentovať. Hovorca ICC zopakoval, že zmluvné strany a iní partneri majú povinnosť vykonávať rozhodnutia ICC, vrátane zatýkacích rozkazov.
Medzi šiestimi ruskými predstaviteľmi, na ktorých sa vzťahuje zatykač ICC, sú okrem Putina a Ľvovovej-Belovovej aj exminister obrany Sergej Šojgu a vysokopostavení velitelia ruskej armády Viktor Sokolov a Sergej Kobyľaš, ktorí sú obvinení z vedenia útokov proti ukrajinským civilistom.
Putin v septembri tohto roka vykonal štátnu návšteva Mongolska, ktoré ho nezatklo, aj keď je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Ukrajina toto konanie Mongolska kritizovala ako úder zasadený medzinárodnej justícii.
Minulý rok sa veľa diskutovalo aj o možnosti zatknúť Putina počas summitu BRICS v Južnej Afrike, ku ktorému sa ruský prezident napokon pripojil len online.
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal na Putina zatykač v marci 2023 - zhruba rok po ruskom vpáde na Ukrajinu. ICC vtedy obvinil Putina i ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú z vojnového zločinu, ktorým je deportácia ukrajinských detí do Ruska.
Rusko obvinenia z vojnových zločinov popiera a Kremeľ zatykač ICC považuje za neplatný, doplnil Reuters.
Na otázku, či bolo prijaté rozhodnutie o tom, že Putin sa zúčastní na stretnutí lídrov 20 popredných svetových ekonomík, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok novinárom odpovedal záporne s tým, že keď takéto rozhodnutie padne, novinári sa to dozvedia.
Ukrajinský generálny prokurátor Kostin pripomenul, že Brazília ako zmluvná strana Rímskeho štatútu ICC má povinnosť Putina zadržať, ak by pricestoval na summit G20.
Kostin zdôraznil, že pre medzinárodné spoločenstvo je dôležité, aby bolo jednotné a bralo Putina na zodpovednosť. Upozornil súčasne, že ak tak Brazília neurobí, zrodí sa precedens, keď lídri obvinení zo zločinov budú môcť cestovať beztrestne.
Brazília poslala Putinovi štandardnú pozvánku na summit, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zatiaľ však nemá správy o tom, či Putin naozaj pricestuje.
Kancelária hlavného prokurátora ICC záležitosť odmietla komentovať. Hovorca ICC zopakoval, že zmluvné strany a iní partneri majú povinnosť vykonávať rozhodnutia ICC, vrátane zatýkacích rozkazov.
Medzi šiestimi ruskými predstaviteľmi, na ktorých sa vzťahuje zatykač ICC, sú okrem Putina a Ľvovovej-Belovovej aj exminister obrany Sergej Šojgu a vysokopostavení velitelia ruskej armády Viktor Sokolov a Sergej Kobyľaš, ktorí sú obvinení z vedenia útokov proti ukrajinským civilistom.
Putin v septembri tohto roka vykonal štátnu návšteva Mongolska, ktoré ho nezatklo, aj keď je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Ukrajina toto konanie Mongolska kritizovala ako úder zasadený medzinárodnej justícii.
Minulý rok sa veľa diskutovalo aj o možnosti zatknúť Putina počas summitu BRICS v Južnej Afrike, ku ktorému sa ruský prezident napokon pripojil len online.
