Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Zahraničie

Obama zbavil Rusko osobitných obchodných výhod

Americký prezident Barack Obama Foto: TASR/AP

Biely dom hovorí, že v dôsledku tohto opatrenia bude dovoz ruského tovaru teraz podliehať normálnemu zdaneniu.

Washington 7. mája (TASR) - Spojené štáty americké zbavili Rusko osobitných obchodných výhod v spore o jeho angažovaní sa na Ukrajine.

Prezident USA Barack Obama informoval Kongres, že vyškrtol Rusko z programu Všeobecného systému preferencií, pretože krajina je teraz príliš ekonomicky rozvinutá, aby potrebovala benefity. Biely dom tiež uviedol, že v dôsledku angažovanosti Ruska na Ukrajine je "osobitne vhodné prijať tento krok teraz". Citovala ho agentúra Associated Press.

Biely dom hovorí, že v dôsledku tohto opatrenia bude dovoz ruského tovaru teraz podliehať normálnemu zdaneniu.

USA zverejnili toto oznámenie v deň, kedy ruský prezident Vladimir Putin povedal, že jeho krajina stiahla vojakov od hraníc s Ukrajinou.

Podľa Bieleho domu "nič nedokazuje", že to Rusko skutočne urobilo.

Ruskí vojaci sa sťahujú od hraníc, Putin vyzýva na odloženie referenda

Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko stiahlo svoje vojenské jednotky od ukrajinskej hranice. Proruských aktivistov na východe Ukrajiny zároveň vyzval, aby odložili referendum o nezávislosti, plánované na nedeľu 11. mája.

Po stretnutí s úradujúcim predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), švajčiarskym prezidentom Didierom Burkhalterom v Moskve Putin uviedol, že ruskí vojaci boli stiahnutí späť do výcvikových priestorov a lokalít pre "pravidelné cvičenia". Nespresnil však, či sú tieto lokality v oblastiach neďaleko Ukrajiny, konštatovala agentúra AP.
Ruský prezident Vladimir Putin a šéf OBSE a švajčiarský prezident Didier Burkhalter.
Foto: TASR/AP

Šéf Kremľa súčasne vyzval vládu v Kyjeve, aby zastavila "protiteroristickú operáciu" voči proruským aktivistom na východe Ukrajiny. Apeloval rovnako na odzbrojenie extrémistických provládnych skupín.

"Myslíme si, že najdôležitejšie je vytvoriť priamy, úplný dialóg medzi kyjevskými činiteľmi a zástupcami juhovýchodnej Ukrajiny," povedal Putin. "Preto žiadame, aby zástupcovia juhovýchodnej Ukrajiny, stúpenci federalizácie krajiny, odložili referendum 11. mája, aby sa vytvorili potrebné podmienky pre takýto dialóg," citovala ho AP.

Popredný predstaviteľ samozvanej "Doneckej ľudovej republiky" odloženie referenda nevylúčil. "Predseda volebnej komisie" Roman Ľagin však pre agentúru Interfax dodal, že sám dosiaľ žiadnu takúto žiadosť ani pokyn nedostal, prípravy preto pokračujú podľa plánu.

Putin nečakane vyzdvihol prezidentské voľby na Ukrajine

Putin dodal, že nadchádzajúce prezidentské voľby na Ukrajine, stanovené na 25. mája, sú krokom "správnym smerom". Zopakoval však stanovisko Moskvy, že každému ďalšiemu celoštátnemu hlasovaniu na Ukrajine by mali predchádzať ústavné reformy.

Favorizovaný ukrajinský prezidentský kandidát Petro Porošenko dnes na návšteve Berlína povedal, že je pripravený rokovať o decentralizácii moci, ktorú žiadajú proruskí aktivisti na východe. Avizoval však "nulovú toleranciu" voči ozbrojeným separatistom, ktorých nazval "jednoducho teroristami", s tým, že niektorí z nich rozumejú len "reči sily".

Putin vyjadril okrem toho podporu návrhu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na "okrúhly stôl" všetkých strán konfliktu, teda tiež proruských síl. Takáto iniciatíva sa dosiaľ nespomínala, uviedla agentúra DPA s tým, že vláda v Kyjeve doteraz rozhovory so "separatistami" odmietala.

Burkhalter pricestoval do Moskvy presadzovať lepšiu realizáciu ženevskej dohody zameranej na deeskaláciu na Ukrajine, ktorú v apríli podpísali Ukrajina, Rusko, USA a EÚ. Dohoda žiada odzbrojenie všetkých nelegálne vyzbrojených skupín a uvoľnenie všetkých protiprávne obsadených budov na Ukrajine.

Burkhalter povedal, že nové kolo takýchto rozhovorov v Ženeve nie je zatiaľ plánované. OBSE chce v stredu všetkým stranám predložiť "cestovnú mapu" riešenia krízy, dodal s výzvou na zastavenie násilia na Ukrajine.
Vladimir Putin
Foto: TASR/AP

Témou rozhovorov Burkhaltera s Putinom bol tiež štatút pozorovateľov OBSE na Ukrajine. Rusko i Západ vyjadrili želanie, aby táto organizácia hrala väčšiu úlohu pri zmierňovaní napätia v krajine.




O stiahnutí ruských vojakov od hranice s Ukrajinou nie sú žiadne dôkazy, tvrdí Biely dom

Biely dom dnes uviedol, že nie sú žiadne dôkazy, že Rusko stiahlo svoje vojenské jednotky z hranice s Ukrajinou.

Vyjadrenie hovorcu Bieleho domu Josha Earnesta prišlo krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin povedal, že jeho krajina stiahla vojakov od hranice. Earnest dodal, že Washington by privítal "zmysluplné a transparentné" stiahnutie, ak by k nemu došlo.

Putin tiež vyzval aktivistov na juhovýchode Ukrajiny, aby odložili referendum o nezávislosti plánované na nedeľu. Podľa Earnesta sa však USA domnievajú, že toto referendum by malo byť zrušené, nie len odložené, informovala agentúra AP.

Rusko malo pri ukrajinskej hranici niekoľko týždňov približne 40.000 vojakov. Podľa Spojených štátov ich tam umiestnilo, aby podnecovalo nestabilitu na Ukrajine, nie na bežný vojenský výcvik, ako to tvrdí Moskva.


Jaceňuk prisľúbil separatistom amnestiu okrem tých, ktorí spáchali ťažké zločiny

Amnestiu všetkým separatistom na východe Ukrajiny, ktorí sa nedopustili ťažkých zločinov, prisľúbil dnes na brífingu v Charkove po výjazdovom rokovaní ukrajinskej vlády premiér Arsenij Jaceňuk.

Predseda ukrajinskej vlády apeloval na členov separatisticky orientovaných formácií na východe krajiny, osobitne v Slovjansku, aby opustili okupované budovy, odovzdali zbrane a vzdali sa ukrajinským orgánom. Všetci, ktorí nemajú na svedomí vážne zločiny, ktorí neobrátili zbrane voči pokojným spoluobčanom, budú amnestovaní, zdôraznil a dodal, že sa tak podarí zabezpečiť korektné prezidentské voľby.

Prípravy na ne sú podľa jeho slov v ostatných častiach krajiny v plnom prúde v súlade s harmonogramom.

Jaceňuk sa podľa správy tlačovej agentúry UNIAN domnieva, že Rusko chce prezidentské voľby na Ukrajine naplánované na 25. mája prekaziť, aby krajina nemala legitímne zvolenú hlavu štátu, čo sa však stane.