Ruský prezident Vladimir Putin vychádza spoza zásteny po upravení volebných lístkov vo volebnej miestnosti v Moskve počas prezidentskýich volieb 18. marca 2018.Foto: TASR/AP
Volebná účasť podľa exit pollu VCIOM dosiahla 63,7 percenta.
Moskva 18. marca (TASR) - Úradujúci ruský prezident Vladimir Putin podľa očakávaní jasne zvíťazil v nedeľňajších voľbách hlavy štátu. Vyplýva to z čiastkových výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia a informovala o nich televízia Rossija 24.
Na základe 30 percent doposiaľ sčítaných hlasov, pochádzajúcich prevažne z východnej časti krajiny, získal Putin 73,1 percent hlasov a zabezpečil si tak dostatočný náskok pred ziskom jednoduchej väčšiny potrebnej na to, aby sa vyhol druhému kolu volieb.
Na druhom mieste je komunistický kandidát Pavel Grudinin, ktorého podporilo 14,9 percenta voličov. Tretí je zatiaľ nacionalista Vladimir Žirinovskij so ziskom 6,7 percenta hlasov.
Vojak hádže volebný lístok do urny vo volebnej miestnosti v Moskve počas prezidentskýich volieb 18. marca 2018.Foto: TASR/AP
Nikto z piatich ďalších kandidátov nezískal viac ako dve percentá hlasov. Čiastkové výsledky sa v podstate zhodujú z exit pollmi. Odhady Všeruského centra na prieskum verejnej mienky (VCIOM) Putinovi prisudzovali zisk 73,9 percenta hlasov a exit poll Nadácie Verejná mienka (FOM) zase 77 percent hlasov.
Volebná účasť podľa exit pollu VCIOM dosiahla 63,7 percenta. Pred šiestimi rokmi sa na prezidentských voľbách v Ruskej federácii zúčastnilo 65,3 percenta voličov.
Podľa ruského ministerstva vnútra nedošlo pri hlasovaní k incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh volieb. Mimovládna organizácia Golos (Hlas) naopak informovala o viac ako 2500 prípadoch narušenia priebehu hlasovania, z ktorých najviac - vyše 500 - zaznamenala v Moskve a okolí.
Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade (dnes Petrohrad) v robotníckej rodine. Mal dvoch starších bratov; najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas leningradskej blokády (1941-1944) na záškrt.
Už ako študent práva na vtedajšej leningradskej Štátnej univerzite vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorej členom ostal až do roku 1991. Po skončení vysokoškolských štúdií v roku 1975 prijal ponuku pracovať pre kontrarozviedku a neskôr rozviedku vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Ako agent KGB pôsobil v rokoch 1985-1990 v bývalej východnej Nemeckej demokratickej republike (NDR). Po návrate z NDR pôsobil ako poradca prorektora pre medzinárodné vzťahy na vtedajšej leningradskej univerzite.
Putinova cesta k moci sa začala v roku 1990, keď sa stal blízkym spolupracovníkom vtedajšieho predsedu Leningradského mestského sovietu Anatolija Sobčaka, ktorý neskôr v rokoch 1991-1994 pôsobil ako šéf zahraničného odboru v petrohradskej mestskej vláde. Po neúspechu Sobčaka v gubernátorských voľbách odišiel Putin v roku 1996 do Moskvy a obsadil post zástupcu riaditeľa hospodárskej správy pri vtedajšom prezidentovi ZSSR Borisovi Jeľcinovi.
O rok neskôr Putina vymenovali do funkcie riaditeľa kremeľského Hlavného kontrolného odboru a po krátkom čase sa stal zástupcom šéfa prezidentskej administratívy, ktorá mala v tom období silnejšie postavenie než vláda. V júli 1998 ho Jeľcin vymenoval za šéfa Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB).
Prvýkrát post ruského premiéra zastával od 9. augusta 1999 do 7. mája 2000. Po odstúpení Borisa Jeľcina z funkcie hlavy štátu 31. decembra 1999 vykonával aj povinnosti prezidenta.
V marci 2000 po prvý raz kandidoval na ruského prezidenta. Vo voľbách získal vyše 52-percentnú podporu a 7. mája 2000 prisahal pri inaugurácii na ruskú ústavu. Kreslo hlavy štátu obhájil aj v nasledujúcich voľbách prezidenta 14. marca 2004 ziskom 71,2 percenta hlasov. V ďalších prezidentských voľbách (v jeho prípade už tretích) 2. marca 2008 podľa zákona už nemohol kandidovať.
Ruským prezidentom sa na návrh Vladimira Putina stal vtedy 42-ročný Dmitrij Medvedev, kandidát vládnej strany Jednotné Rusko. Prísahu zložil 7. mája 2008 ako najmladší vodca ruského štátu od čias cára Mikuláša II. Medvedev Putina požiadal, aby sa stal jeho predsedom vlády. Ruská Štátna duma ho vo funkcii premiéra schválila 8. mája 2008. Po štvorročnom premiérskom pôsobení vyhral Vladimir Putin svoje tretie prezidentské voľby 4. marca 2012.
Aj vďaka rastu cien nerastných surovín sa podarilo Putinovi vytiahnuť Rusko z ťažkej hospodárskej krízy. Urobil z Ruskej federácie aj silného hráča na medzinárodnej politickej scéne. Jeho úspechy ocenil časopis Time, keď ho v roku 2007 označil za osobnosť roku.
Putinov spôsob vládnutia v Rusku či zahraničná politika má však aj mnohých kritikov: podľa nich medzi tienisté stránky jeho vládnutia patria nevyjasnené úmrtia ruských novinárov, perzekúcia opozičných kritikov či ovládnutie elektronických médií. Rusko tiež po anexii Krymu z roku 2014 čelí sankciám zo strany Spojených štátov amerických a Európskej únie (EÚ).
Vladimir Putin, plukovník v zálohe, ktorý dobre ovláda nemčinu a je držiteľom čierneho pásu v džude, má však mnohých priaznivcov aj vďaka dlhodobo budovanému mediálnemu imidžu. Ruský prezident sám seba prezentuje ako aktívneho športovca alebo neohrozeného poľovníka či rybára. Pilotoval vojenské prúdové lietadlo a ako člen posádky sa ponáral v ponorke. Diskusiu vyvolal aj dokumentárny film The Putin Interviews (Svet podľa Putina) amerického režiséra Olivera Stonea.
