Moskva 16. marca (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin vyzval v piatok ruských voličov, aby v nedeľu využili svoje ústavné právo a zúčastnili sa na prezidentských voľbách.

Vo svojom vyhlásení Putin zdôraznil, že jediným zdrojom moci je národ. Dodal, že rozhodnutie o tom, komu odovzdať svoj hlas, je osobnou vecou každého občana, informovala agentúra Interfax.

Predsedníčka ruskej Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Ella Pamfilovová sa zasa na voličov obrátila s výzvou, aby prostredníctvom bezplatných telefonických liniek nahlasovali každý pokus o ovplyvňovanie ich hlasovania.

Na štvrtkovom stretnutí s právnikmi štábu lídra opozície Alexeja Navaľného, ktoré bolo venované monitorovaniu volieb, Pamfilovová uviedla, že ruskí občania majú právo "poslať kamsi" všetkých tých, ktorí by ich nútili hlasovať.

Pamfilovová dodala, že na nedeľných prezidentských voľbách sa okrem domácich zúčastní aj asi 1500 pozorovateľov zo zahraničia. Uviedla, že ÚVK víta záujem občianskych aktivistov o dohľad nad hlasovaním a nad rešpektovaním volebného práva občanov. Pripomenula aj možnosť sledovať priamy prenos z informačného centra ÚVK, čo označila za "bezprecedentnú otvorenosť" volebnej komisie. Uviedla, že podobný systém nie je zavedený v žiadnej krajine na svete, "aspoň my zatiaľ nevieme nájsť analógiu".

Prezidentské voľby sa Rusku uskutočnia v nedeľu 18. marca. Ich favoritom je Putin, ktorého terajšie funkčné obdobie sa skončí 7. mája. Jeho najhlasnejší kritik Alexej Navaľnyj kandidovať nemôže.

V prípade volebného víťazstva zostane 65-ročný Putin vo funkcii ďalších šesť rokov, teda do roku 2024.

Okrem Putina kandiduje ešte ďalších sedem uchádzačov: líder ruských nacionalistov Vladimir Žirinovskij, kandidát Komunistickej strany Ruskej federácie a riaditeľ roľníckeho družstva Pavel Grudinin, liberálny ekonóm Grigorij Javlinskij, podnikateľský ombudsman a politik Boris Titov, bývalý poslanec parlamentu Sergej Baburin, moderátorka a novinárka Xenija Sobčaková a ľavicový politik Maxim Surajkin.

Hlavné štatistické údaje z predchádzajúcich volieb ruského prezidenta

Dňa 18. marca sa konajú v Rusku prezidentské voľby. Agentúra TASS pripravila základné štatistické údaje z predchádzajúcich volieb hlavy štátu Ruskej federácie.

Funkčné obdobie prezidenta

Post prezidenta bol zriadený v Rusku v roku 1991. Odvtedy sa prezidentské voľby konali šesťkrát: v rokoch 1991, 1996, 2000, 2004, 2008 a 2012. Iba raz, a to v roku 1996, bolo potrebné usporiadať druhé kolo volieb.

V roku 1991 bol prezident Ruska zvolený na päť rokov.

V roku 1993 bola prijatá nová ústava, ktorá obmedzila prezidentský mandát na štyri roky (nové pravidlá boli po prvý raz aplikované na prezidentské voľby v roku 1996).

Zmeny v ústave, ktoré nadobudli účinnosť 31. decembra 2008, stanovili, že od roku 2012 bude funkčné obdobie prezidenta šesť rokov.

Počet voličov a účasť

V roku 2012 bolo do zoznamu voličov zahrnutých 109.860.331 voličov, čo je dosiaľ najvyšší počet.

Najmenší počet voličov (106.484.518) bol zaznamenaný v roku 1991.

Najvyššia účasť voličov bola zaznamenaná v prvých ruských prezidentských voľbách, ktoré sa konali 12. júna 1991, keď sa na voľbách zúčastnilo 79.498.240, čo predstavovalo 74,66 percenta oprávnených voličov.

Najnižšia účasť bola zaznamenaná vo voľbách v roku 2004, keď sa na hlasovaní zúčastnilo 69.572.177 ľudí (64,38 percenta oprávnených voličov).

Počet kandidátov

Od roku 1991 kandidovalo v ruských prezidentských voľbách 29 ľudí. Rekordmanom je líder Liberálnodemokratickej strany Ruska Vladimir Žirinovskij, ktorý sa uchádzal o post prezidenta päťkrát (v rokoch 1991, 1996, 2000, 2008 a 2012).

Líder Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) Gennadij Ziuganov kandidoval štyrikrát (v rokoch 1996, 2000, 2008 a 2012).

Súčasný prezident Vladimir Putin kandidoval trikrát (v rokoch 2000, 2004 a 2012).

Najvyšší počet kandidátov (11) bol zaregistrovaný v predčasných voľbách v roku 2000, zatiaľ čo najmenší počet (štyria) v roku 2012.

Ženy uchádzajúce sa o úrad prezidenta

Od roku 1991 kandidovali v prezidentských voľbách len dve ženy. V roku 2000 to bola Ella Pamfilovová, vtedajšia šéfka hnutia Za občiansku dôstojnosť. Získala 1,01 percenta hlasov, pričom skončila ako piata v poradí z 11 kandidátov. V súčasnosti je predsedníčkou ústrednej volebnej komisie.

V roku 2004 kandidovala Irina Chakamadaová, vtedy už bývalá spolupredsedníčka Zväzu pravicových síl. Získala 3,84 percenta hlasov, pričom skončila na piatom mieste - ako predposledná.

Vek kandidátov

Predseda Demokratickej strany Andrej Bogdanov bol najmladším kandidátom na prezidenta; v čase volieb v roku 2008 mal 38 rokov a jeden mesiac.

Už zosnulý oftalmológ a poslanec Štátnej dumy Sviatoslav Fiodorov, ktorý kandidoval vo voľbách v roku 1996, bol najstarším kandidátom; v tom čase mal 68 rokov a desať mesiacov.

Počet získaných hlasov

V absolútnom vyjadrení získal najviac hlasov Dmitrij Medvedev, a to v roku 2008, keď bol prvým podpredsedom vlády. Podporilo ho 52.530.712 voličov, čo predstavovalo 70,28 percenta hlasov.

Najnižší počet hlasov získal v roku 1996 vtedajší prezident Boris Jeľcin. A to v prvom kole, ktoré vyhral - podporilo ho "len" 26.665.495 voličov (35,28 percenta hlasov). V druhom kole, v ktorom takisto zvíťazil, získal už 40.402.349 hlasov.

Najväčšia "priepasť" medzi víťazom volieb a kandidátom, ktorý skončil na druhom mieste, bola zaznamenaná v roku 2004, a to až o 40.043.774 hlasov, čo predstavovalo rozdiel 57,62 percenta. Vtedajší prezident Vladimir Putin získal 49.558.328 hlasov (71,31 percenta), zatiaľ čo kandidát komunistov Nikolaj Charitonov 9.514.554 hlasov (13,69 percenta).

Najmenší rozdiel medzi prvým a druhým kandidátom bol v prvom kole volieb v roku 1996, a to o 2.453.809 hlasov (3,25 percenta). Borisa Jeľnica podporilo 26.665.495 voličov (35,28 percenta), zatiaľ čo šéfa komunistov Gennadija Ziuganova volilo 24.211.686 voličov (32,03 percenta).

Financovanie

Prezidentské voľby v roku 2012 boli najdrahšie, keďže z federálneho rozpočtu išlo na ne 10,36 miliardy rubľov. Najnižšie výdavky boli v roku 2000, keď z federálneho rozpočtu išlo na voľby 1,42 miliardy rubľov.