Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ruský prezident sa na tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou dotkol aj otázky protiruských sankcií zo strany Spojených štátov.
Autor TASR
Soči 18. mája (TASR) - Európske krajiny by mali poskytovať Sýrii humanitárnu pomoc a podporu pri povojnovej obnove, aby vytvorili podmienky pre návrat utečencov. Ruský prezident Vladimir Putin to povedal v piatok po stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Soči.
Podľa Putinových vyjadrení, ktoré priniesla agentúra AP, musí byť poskytovanie pomoci Sýrii "odpolitizované", čo je narážkou na neochotu pomáhať režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Merkelová zase v tejto súvislosti naliehala na Putina, aby využil svoj vplyv na Asada a dosiahol zrušenie sporného dekrétu o vyvlastnení majetku Sýrčanov, ktorí opustili svoje bydlisko, pokiaľ sa neprídu osobne prihlásiť v priebehu niekoľkých týždňov.
"Toto by bolo veľkou prekážkou pre ich návrat," citovala kancelárku agentúra DPA, podľa ktorej mala na mysli aj sýrskych utečencov v Nemecku.
Putin sa stretol s Asadom vo štvrtok takisto v Soči, pričom ho povzbudil k podniknutiu krokov smerujúcich k politickému urovnaniu krízy v Sýrii.
Počas piatkového stretnutia sa Merkelová s Putinom venovali aj konfliktu na Ukrajine a budúcnosti jadrovej dohody s Iránom, od ktorej tento mesiac jednostranne odstúpili Spojené štáty.
Podľa vyjadrenia Merkelovej na spoločnej tlačovej konferencii sú Berlín a Moskva "zajedno", pokiaľ ide o plány nasadenia mierovej misie OSN na východe Ukrajiny. Ďalšie stretnutie hláv štátov a vlád ohľadne riešenia ukrajinského konfliktu v tzv. normandskom formáte (Ukrajina, Rusko, Francúzsko a Nemecko) bude mať zmysel až vtedy, keď nastane pokrok pri plnení dohôd z Minska, dodala šéfka nemeckej vlády.
"Budeme, samozrejme, pokračovať v našej spolupráci v rámci normandského formátu," povedal šéf Kremľa a dodal, že k mierovému plánu z Minska nie je žiadna alternatíva. Otázke nasadenia tzv. modrých prílb na východe Ukrajiny sa podľa neho budú ďalej venovať ministri zahraničných vecí Ruska i Nemecka.
Piatkové rozhovory Merkelovej s Putinom sa mali podľa očakávaní zameriavať predovšetkým na Ukrajinu. Po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo dovtedy ukrajinský polostrov Krym, sa Merkelová zasadzovala za uvalenie sankcií na Moskvu. Nemecko i napriek tomu nedávno odsúhlasilo rozšírenie plynovodu Severný prúd (Nord Stream), ktorým prúdi zemný plyn z Ruska priamo do Nemecka cez Baltské more, pričom obchádza Ukrajinu. Kyjev proti tomuto projektu protestoval s tým, že oslabuje sankcie voči Rusku.
Putin sa na stretnutí vyjadril, že Rusko nemá v úmysle zastaviť dodávky zemného plynu do krajín EÚ cez Ukrajinu ani po rozšírení uvedeného podmorského plynovodu. Dodávky cez Ukrajinu budú podľa neho pokračovať, pokiaľ to bude ekonomicky výhodné, citovala ho agentúra AP. Merkelová zase zdôraznila, že Ukrajine, pre ktorú sú dôležité príjmy z poplatkov za tranzit ruského plynu, je potrebné poskytnúť príslušné záruky.
Putin sa na tlačovej konferencii s Merkelovou dotkol aj otázky protiruských sankcií zo strany Spojených štátov. Moskva sa podľa neho snaží brániť pred týmito sankciami, musí to však robiť "vyvážene, aby neuškodilo vlastnému hospodárstvu alebo partnerom, ktorí sú v dobrej viere aktívni v Rusku".
Podľa Putinových vyjadrení, ktoré priniesla agentúra AP, musí byť poskytovanie pomoci Sýrii "odpolitizované", čo je narážkou na neochotu pomáhať režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Merkelová zase v tejto súvislosti naliehala na Putina, aby využil svoj vplyv na Asada a dosiahol zrušenie sporného dekrétu o vyvlastnení majetku Sýrčanov, ktorí opustili svoje bydlisko, pokiaľ sa neprídu osobne prihlásiť v priebehu niekoľkých týždňov.
"Toto by bolo veľkou prekážkou pre ich návrat," citovala kancelárku agentúra DPA, podľa ktorej mala na mysli aj sýrskych utečencov v Nemecku.
Putin sa stretol s Asadom vo štvrtok takisto v Soči, pričom ho povzbudil k podniknutiu krokov smerujúcich k politickému urovnaniu krízy v Sýrii.
Počas piatkového stretnutia sa Merkelová s Putinom venovali aj konfliktu na Ukrajine a budúcnosti jadrovej dohody s Iránom, od ktorej tento mesiac jednostranne odstúpili Spojené štáty.
Podľa vyjadrenia Merkelovej na spoločnej tlačovej konferencii sú Berlín a Moskva "zajedno", pokiaľ ide o plány nasadenia mierovej misie OSN na východe Ukrajiny. Ďalšie stretnutie hláv štátov a vlád ohľadne riešenia ukrajinského konfliktu v tzv. normandskom formáte (Ukrajina, Rusko, Francúzsko a Nemecko) bude mať zmysel až vtedy, keď nastane pokrok pri plnení dohôd z Minska, dodala šéfka nemeckej vlády.
"Budeme, samozrejme, pokračovať v našej spolupráci v rámci normandského formátu," povedal šéf Kremľa a dodal, že k mierovému plánu z Minska nie je žiadna alternatíva. Otázke nasadenia tzv. modrých prílb na východe Ukrajiny sa podľa neho budú ďalej venovať ministri zahraničných vecí Ruska i Nemecka.
Piatkové rozhovory Merkelovej s Putinom sa mali podľa očakávaní zameriavať predovšetkým na Ukrajinu. Po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo dovtedy ukrajinský polostrov Krym, sa Merkelová zasadzovala za uvalenie sankcií na Moskvu. Nemecko i napriek tomu nedávno odsúhlasilo rozšírenie plynovodu Severný prúd (Nord Stream), ktorým prúdi zemný plyn z Ruska priamo do Nemecka cez Baltské more, pričom obchádza Ukrajinu. Kyjev proti tomuto projektu protestoval s tým, že oslabuje sankcie voči Rusku.
Putin sa na stretnutí vyjadril, že Rusko nemá v úmysle zastaviť dodávky zemného plynu do krajín EÚ cez Ukrajinu ani po rozšírení uvedeného podmorského plynovodu. Dodávky cez Ukrajinu budú podľa neho pokračovať, pokiaľ to bude ekonomicky výhodné, citovala ho agentúra AP. Merkelová zase zdôraznila, že Ukrajine, pre ktorú sú dôležité príjmy z poplatkov za tranzit ruského plynu, je potrebné poskytnúť príslušné záruky.
Putin sa na tlačovej konferencii s Merkelovou dotkol aj otázky protiruských sankcií zo strany Spojených štátov. Moskva sa podľa neho snaží brániť pred týmito sankciami, musí to však robiť "vyvážene, aby neuškodilo vlastnému hospodárstvu alebo partnerom, ktorí sú v dobrej viere aktívni v Rusku".
