Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami.
Autor TASR
,aktualizované Hanoj 20. júna (TASR) - Rusko uvažuje o možnom pozmenení svojej jadrovej doktríny, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pri ukončení návštevy Vietnamu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.
Putin uviedol, že Moskva uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na "nových prvkoch" súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní.
"Vyvíjajú sa najmä výbušné zariadenia s extrémne nízkou silou. A vieme, že v odborných kruhoch na Západe sa objavujú myšlienky, že takéto prostriedky by sa mohli použiť na ničenie," priblížil šéf Kremľa. Podľa jeho slov na tom nie je "nič mimoriadne hrozné", ale Rusko tomu musí venovať pozornosť.
Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami. "Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní," povedal 7. júna.
Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viackrát pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.
Šéf Kremľa tiež vo štvrtok obvinil Severoatlantickú alianciu, že vytvára bezpečnostnú hrozbu pre Rusko a ďalšie krajiny v Ázii. "Vidíme, čo sa deje v Ázii: vytvára sa blokový systém... NATO sa tam už sťahuje ako na miesto trvalého pobytu. To samozrejme predstavuje hrozbu pre všetky krajiny v regióne vrátane Ruskej federácie. Sme povinní na to reagovať a urobíme to," uviedol.
Spojené štáty, znepokojené rastúcou vojenskou silou Číny, presadzujú, aby si NATO vymieňalo skúsenosti a budovalo väzby s krajinami ako Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland, vysvetľuje Reuters.
Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.
Putin uviedol, že Moskva uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na "nových prvkoch" súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní.
"Vyvíjajú sa najmä výbušné zariadenia s extrémne nízkou silou. A vieme, že v odborných kruhoch na Západe sa objavujú myšlienky, že takéto prostriedky by sa mohli použiť na ničenie," priblížil šéf Kremľa. Podľa jeho slov na tom nie je "nič mimoriadne hrozné", ale Rusko tomu musí venovať pozornosť.
Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami. "Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní," povedal 7. júna.
Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viackrát pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.
Šéf Kremľa tiež vo štvrtok obvinil Severoatlantickú alianciu, že vytvára bezpečnostnú hrozbu pre Rusko a ďalšie krajiny v Ázii. "Vidíme, čo sa deje v Ázii: vytvára sa blokový systém... NATO sa tam už sťahuje ako na miesto trvalého pobytu. To samozrejme predstavuje hrozbu pre všetky krajiny v regióne vrátane Ruskej federácie. Sme povinní na to reagovať a urobíme to," uviedol.
Spojené štáty, znepokojené rastúcou vojenskou silou Číny, presadzujú, aby si NATO vymieňalo skúsenosti a budovalo väzby s krajinami ako Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland, vysvetľuje Reuters.