Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľvyslanec pripomenul, že summit bude v prvom rade o implementácii záväzkov, na ktorých sa spojenci dohodli na predošlých stretnutiach vo Walese a vo Varšave.
Autor TASR
Brusel 9. júla (TASR) - Nadchádzajúci dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie (11.-12.7.) v Bruseli netreba vnímať ako prelomový, ale skôr ako "implementačný" a ako dobrú správu pre šance vlády zo Skopje získať pozvánku na vstup do NATO. Uviedol to v pondelok v rozhovore pre TASR veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík.
Veľvyslanec pripomenul, že summit bude v prvom rade o implementácii záväzkov, na ktorých sa spojenci dohodli na predošlých stretnutiach vo Walese a vo Varšave. Týka sa to aj nákladov na chod aliancie, kde členské krajiny postupne zvyšujú svoje rozpočty na obranu. Summit v Bruseli by mal potvrdiť, že v roku 2018 dosiahne osem členských krajín dvojpercentný rozpočtový záväzok výdavkov na obranu, ktoré idú "dobrým smerom", na modernizáciu vojenskej techniky a výcvik.
Summit by mal zároveň potvrdiť aj výcvikovú nevojenskú misiu Aliancie v Iraku, ktorá sa uskutoční na pozvanie irackej vlády a ktorá bude zameraná na budovanie irackých vojenských síl a výcvik vojenskej polície. Bude to len rozhodnutie o začatí misie, na jej podobe sa dodatočne dohodnú ministri obrany NATO.
"Veľkou pridanou hodnotou je náznak vyriešenia otázky medzi Skopje a Aténami vo veci jazyka a názvu krajiny Severné Macedónsko," upozornil Javorčík. Dodal, že na summite možno očakávať veľmi dôležité rozhodnutie o budúcom rozšírení Aliancie a o začatí prístupových rokovaní Severného Macedónska s NATO.
Spor medzi Aténami a Skopje o názov krajiny bol jednou z hlavných prekážok vstupu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do NATO. V prípade úspešných domácich ústavných úprav týkajúcich sa názvu krajiny by sa Severné Macedónsko stalo v poradí už 30. členským štátom Aliancie. Podľa Javorčíka však NATO nehovorí o počte svojich členov, lebo najdôležitejšie je to, či je nová členská krajina schopná prispievať do spoločnej obrany.
"V tomto prípade je jednoznačne dané, že ak si Skopje vyrieši problém ústavného názvu krajiny, tak sa stane členom Aliancie," opísal situáciu slovenský diplomat. Zatiaľ podľa jeho slov netreba hovoriť o termíne, ale Aliancia je "optimistická" a ak obe strany dokážu záujem o vyriešenie tejto otázky, v optimálnom prípade by do konca roka mohli začať prístupové rozhovory s Macedónčanmi.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Veľvyslanec pripomenul, že summit bude v prvom rade o implementácii záväzkov, na ktorých sa spojenci dohodli na predošlých stretnutiach vo Walese a vo Varšave. Týka sa to aj nákladov na chod aliancie, kde členské krajiny postupne zvyšujú svoje rozpočty na obranu. Summit v Bruseli by mal potvrdiť, že v roku 2018 dosiahne osem členských krajín dvojpercentný rozpočtový záväzok výdavkov na obranu, ktoré idú "dobrým smerom", na modernizáciu vojenskej techniky a výcvik.
Summit by mal zároveň potvrdiť aj výcvikovú nevojenskú misiu Aliancie v Iraku, ktorá sa uskutoční na pozvanie irackej vlády a ktorá bude zameraná na budovanie irackých vojenských síl a výcvik vojenskej polície. Bude to len rozhodnutie o začatí misie, na jej podobe sa dodatočne dohodnú ministri obrany NATO.
"Veľkou pridanou hodnotou je náznak vyriešenia otázky medzi Skopje a Aténami vo veci jazyka a názvu krajiny Severné Macedónsko," upozornil Javorčík. Dodal, že na summite možno očakávať veľmi dôležité rozhodnutie o budúcom rozšírení Aliancie a o začatí prístupových rokovaní Severného Macedónska s NATO.
Spor medzi Aténami a Skopje o názov krajiny bol jednou z hlavných prekážok vstupu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do NATO. V prípade úspešných domácich ústavných úprav týkajúcich sa názvu krajiny by sa Severné Macedónsko stalo v poradí už 30. členským štátom Aliancie. Podľa Javorčíka však NATO nehovorí o počte svojich členov, lebo najdôležitejšie je to, či je nová členská krajina schopná prispievať do spoločnej obrany.
"V tomto prípade je jednoznačne dané, že ak si Skopje vyrieši problém ústavného názvu krajiny, tak sa stane členom Aliancie," opísal situáciu slovenský diplomat. Zatiaľ podľa jeho slov netreba hovoriť o termíne, ale Aliancia je "optimistická" a ak obe strany dokážu záujem o vyriešenie tejto otázky, v optimálnom prípade by do konca roka mohli začať prístupové rozhovory s Macedónčanmi.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
