Členovia rady sa zhodli na tom, že v Mjanmarsku treba obnoviť civilnú vládu zosadenú počas minulotýždňového vojenského prevratu, informovala agentúra AFP.
Autor TASR
Ženeva 12. februára (TASR) - Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v piatok vyzvala mjanmarskú armádu na okamžité "okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých svojvoľne zadržaných" osôb vrátane de facto premiérky Aun Schan Su Ťij. Členovia rady sa zhodli na tom, že v Mjanmarsku treba obnoviť civilnú vládu zosadenú počas minulotýždňového vojenského prevratu, informovala agentúra AFP.
Štyridsaťsedemčlenná Rada prijala príslušnú rezolúciu bez na mimoriadnom zasadnutí venovanému udalostiam po puči v Mjanmarsku, ktoré sa uskutočnilo na žiadosť EÚ a Británie.
Čína a Rusko, ktoré podporujú mjanmarskú armádu, sa od prijatého vyhlásenia dištancovali, rovnako ako Bolívia, Venezuela a Filipíny. Peking a Moskva už len samotné zvolanie mimoriadneho zasadnutia rady odsúdili ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Mjanmarska.
Väčšina členov UNHRC však k prevratu v tejto ázijskej armáde zaujala kritický postoj. Zároveň odsúdila hromadné zatýkanie odporcov armády a násilné potláčanie protestov proti pučistom, ktoré v Mjanmarsku prebiehajú už týždeň.
Veľvyslanec Mjanmarska pri OSN Myint Thu na piatkovom zasadnutí vojenský prevrat obhajoval. Poznamenal, že jeho krajina sa "teší na to, kedy sa jej dostane väčšieho porozumenia... a konštruktívnej spolupráce zo strany medzinárodného spoločenstva".
Mjanmarská armáda ohlásila 1. februára uchopenie moci v krajine a zároveň aj výnimočný stav, ktorý má trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain, ktorý len pár hodín na to oznámil nové zloženie vlády. Armáda puč zdôvodnila podozreniami z podvodov, ktoré podľa nej sprevádzali novembrové parlamentné voľby, v ktorých drvivo zvíťazila strana Národná liga za demokraciu (NLD) vedená laureátkou Nobelovej ceny za mier Su Ťij.
Armáda zároveň tesne po prevzatí moci zadržala Su Ťij, prezidenta Win Mjina, a ďalších predstaviteľov NLD. Celkovo podľa OSN armáda zadržala viac ako 350 ľudí, vrátane aktivistov, novinárov, študentov či budhistických mníchov, píše AFP.
Štyridsaťsedemčlenná Rada prijala príslušnú rezolúciu bez na mimoriadnom zasadnutí venovanému udalostiam po puči v Mjanmarsku, ktoré sa uskutočnilo na žiadosť EÚ a Británie.
Čína a Rusko, ktoré podporujú mjanmarskú armádu, sa od prijatého vyhlásenia dištancovali, rovnako ako Bolívia, Venezuela a Filipíny. Peking a Moskva už len samotné zvolanie mimoriadneho zasadnutia rady odsúdili ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Mjanmarska.
Väčšina členov UNHRC však k prevratu v tejto ázijskej armáde zaujala kritický postoj. Zároveň odsúdila hromadné zatýkanie odporcov armády a násilné potláčanie protestov proti pučistom, ktoré v Mjanmarsku prebiehajú už týždeň.
Veľvyslanec Mjanmarska pri OSN Myint Thu na piatkovom zasadnutí vojenský prevrat obhajoval. Poznamenal, že jeho krajina sa "teší na to, kedy sa jej dostane väčšieho porozumenia... a konštruktívnej spolupráce zo strany medzinárodného spoločenstva".
Mjanmarská armáda ohlásila 1. februára uchopenie moci v krajine a zároveň aj výnimočný stav, ktorý má trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain, ktorý len pár hodín na to oznámil nové zloženie vlády. Armáda puč zdôvodnila podozreniami z podvodov, ktoré podľa nej sprevádzali novembrové parlamentné voľby, v ktorých drvivo zvíťazila strana Národná liga za demokraciu (NLD) vedená laureátkou Nobelovej ceny za mier Su Ťij.
Armáda zároveň tesne po prevzatí moci zadržala Su Ťij, prezidenta Win Mjina, a ďalších predstaviteľov NLD. Celkovo podľa OSN armáda zadržala viac ako 350 ľudí, vrátane aktivistov, novinárov, študentov či budhistických mníchov, píše AFP.