80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschenbacher napriek neúspechu označil tento pokus o skúšobný let rakety Spectrum za historický.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Oslo 30. marca (TASR) - Prvý testovací let rakety Spectrum, ktorú vyvinul nemecký startup Isar Aerospace, sa v nedeľu pár sekúnd po štarte z nórskej vesmírnej základne Andoya v Arktíde skončil jej výbuchom. Štart sa vysielal naživo na platforme YouTube. Spectrum bol prvou orbitálnou raketou vypustenou z kontinentálnej Európy.
Na zverejnených záberoch vidno, ako sa dvojstupňová raketa Spectrum krátko po štarte začala kývať, počas letu sa prevrátila a potom spadla späť na zem, čím spôsobila silnú explóziu.
Generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschenbacher napriek neúspechu označil tento pokus o skúšobný let rakety Spectrum za historický. Poukázal na to, že šlo o vôbec „prvý komerčný orbitálny štart z kontinentálnej Európy“. Dodal, že po otestovaní Spectrum poskytne Európe „zvýšenú autonómiu“ v oblasti letov do vesmíru.
Pre Maxima Puteauxa, hlavného poradcu spoločnosti Novaspace, je takýto neúspech bežný. "Prvý let je vždy veľmi riskantný. A štatisticky pri prvých troch štartoch novej rakety je miera zlyhania 50 percent,“ dodal. Poukázal aj na to, že štart rakety Spectrum „je prvým skutočným a vážnym pokusom mať v Európe nosnú raketu“. Pripomenul tiež, že v porovnaní so Spojenými štátmi, ktoré majú už etablované súkromné spoločnosti ako SpaceX či Blue Origin, Európa výrazne zaostáva.
Daniel Metzler, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Isar Aerospace, objasnil, že počas prvého skúšobného letu sa ani nepočítalo s tým, že by raketa Spectrum dosiahla obežnú dráhu.
„Každá sekunda letu je vzácna, pretože nám umožňuje zbierať dáta a získavať skúsenosti,“ vysvetlil. „Tridsať sekúnd letu by už bolo skutočným úspechom,“ zdôraznil.
Tento bezprecedentný skúšobný let bol v posledných dňoch už niekoľkokrát odložený. Nórsky úrad pre civilné letectvo povolil štart rakety v rozmedzí od 20. do 30. marca.
Spectrum meria 28 metrov, čo je pomyselný stred medzi raketou Electron spoločnosti Rocket Lab (17 metrov) a raketou Falcon 9 spoločnosti SpaceX (70 metrov).
Spoločnosť Isar označuje Spectrum za malú až strednú nosnú raketu, ktorá dokáže dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) jednu tonu nákladu a na heliosynchrónnu obežnú dráhu (SSO) 700 kilogramov. Raketa Falcon 9 môže na LEO vyniesť až 22.800 kilogramov a na SSO 8300 kilogramov.
Počas prvého skúšobného letu však na palube rakety nie je žiadne užitočné zaťaženie, namiesto toho sa raketa má zameriavať na zber čo najväčšieho množstva údajov z letu.
Dvojstupňovú raketu Spectrum spoločnosť Isar počas uplynulých siedmich rokov vyvíjala úplne sama. Jej prvý stupeň je poháňaný deviatimi motormi, druhý stupeň má iba jeden motor. Spectrum využíva unikátne palivo na báze kvapalného kyslíka (LOX) a uhľovodíkového paliva RP-1. Táto kombinácia je vysoko účinná s relatívne nízkym vplyvom na životné prostredie.
Na zverejnených záberoch vidno, ako sa dvojstupňová raketa Spectrum krátko po štarte začala kývať, počas letu sa prevrátila a potom spadla späť na zem, čím spôsobila silnú explóziu.
Generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschenbacher napriek neúspechu označil tento pokus o skúšobný let rakety Spectrum za historický. Poukázal na to, že šlo o vôbec „prvý komerčný orbitálny štart z kontinentálnej Európy“. Dodal, že po otestovaní Spectrum poskytne Európe „zvýšenú autonómiu“ v oblasti letov do vesmíru.
Pre Maxima Puteauxa, hlavného poradcu spoločnosti Novaspace, je takýto neúspech bežný. "Prvý let je vždy veľmi riskantný. A štatisticky pri prvých troch štartoch novej rakety je miera zlyhania 50 percent,“ dodal. Poukázal aj na to, že štart rakety Spectrum „je prvým skutočným a vážnym pokusom mať v Európe nosnú raketu“. Pripomenul tiež, že v porovnaní so Spojenými štátmi, ktoré majú už etablované súkromné spoločnosti ako SpaceX či Blue Origin, Európa výrazne zaostáva.
Daniel Metzler, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Isar Aerospace, objasnil, že počas prvého skúšobného letu sa ani nepočítalo s tým, že by raketa Spectrum dosiahla obežnú dráhu.
„Každá sekunda letu je vzácna, pretože nám umožňuje zbierať dáta a získavať skúsenosti,“ vysvetlil. „Tridsať sekúnd letu by už bolo skutočným úspechom,“ zdôraznil.
Tento bezprecedentný skúšobný let bol v posledných dňoch už niekoľkokrát odložený. Nórsky úrad pre civilné letectvo povolil štart rakety v rozmedzí od 20. do 30. marca.
Spectrum meria 28 metrov, čo je pomyselný stred medzi raketou Electron spoločnosti Rocket Lab (17 metrov) a raketou Falcon 9 spoločnosti SpaceX (70 metrov).
Spoločnosť Isar označuje Spectrum za malú až strednú nosnú raketu, ktorá dokáže dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) jednu tonu nákladu a na heliosynchrónnu obežnú dráhu (SSO) 700 kilogramov. Raketa Falcon 9 môže na LEO vyniesť až 22.800 kilogramov a na SSO 8300 kilogramov.
Počas prvého skúšobného letu však na palube rakety nie je žiadne užitočné zaťaženie, namiesto toho sa raketa má zameriavať na zber čo najväčšieho množstva údajov z letu.
Dvojstupňovú raketu Spectrum spoločnosť Isar počas uplynulých siedmich rokov vyvíjala úplne sama. Jej prvý stupeň je poháňaný deviatimi motormi, druhý stupeň má iba jeden motor. Spectrum využíva unikátne palivo na báze kvapalného kyslíka (LOX) a uhľovodíkového paliva RP-1. Táto kombinácia je vysoko účinná s relatívne nízkym vplyvom na životné prostredie.
Video of Isar Aerospace Spectrum hitting the ground.
— VSB - Space Coast West (@spacecoastwest) March 30, 2025
Video from @vgnett pic.twitter.com/lnCe90a17l
