Schválenú verziu však považuje za dobrý základ na ďalšie kroky, ako napríklad dohody s tretími krajinami.
Autor TASR
Praha 10. apríla (TASR) - Česko si predstavovalo ambicióznejšie riešenie migrácie než to, ktoré v stredu schválil Európsky parlament, komentoval výsledok hlasovania český minister vnútra Vít Rakušan. Schválenú verziu však považuje za dobrý základ na ďalšie kroky, ako napríklad dohody s tretími krajinami, informuje spravodajkyňa TASR.
Prijatie nových pravidiel je podľa Rakušana dobrou správou pre tých, ktorí považujú súčasnú situáciu za neuspokojivú. "Ak by nebol migračný pakt schválený, platia súčasné podmienky – zlá ochrana hraníc, pomalá návratová politika, azylové konanie, ktoré je pre každého, kto jednou nohou vstúpi na územie EÚ – to sú podmienky, ktoré platili doteraz. Tie budú jasne sprísnené," zdôraznil minister.
Ocenil schválenie mnohých "dobrých čiastkových vecí", ale opakovane zdôraznil, že EÚ mohla byť v tejto otázke ďalej. "Európsky parlament, bohužiaľ, v trialógoch zasiahol tak, že niektoré veci boli skôr zmäkčené, ale je to určite lepšie než stav, ktorý platil doteraz," povedal. Nový stav bude podľa neho základom na to, aby politici prichádzali s ďalšími konceptmi. Ako príklad uviedol dohody s tretími krajinami a avizoval, že prvé závery o tejto téme predstaví skupina štátov 16. apríla.
Zdôraznil tiež, že prijatý migračný pakt neobsahuje takzvané povinné kvóty, ako to podľa jeho slov tvrdia "šíritelia poloprávd a fám". "Žiadna krajina – na rozdiel od konceptov, ktoré sa tvorili v roku 2015 – nebude musieť na svoje územie povinne nikoho prijímať... a je tam definovaná výnimka pre krajiny vyťažené migráciou. To znamená, že ju môžeme uplatňovať aj my ako ČR v období vyťaženosti ukrajinskou migráciou," doplnil Rakušan.
EP v stredu schválil desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri. Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Reforma počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Prijatie nových pravidiel je podľa Rakušana dobrou správou pre tých, ktorí považujú súčasnú situáciu za neuspokojivú. "Ak by nebol migračný pakt schválený, platia súčasné podmienky – zlá ochrana hraníc, pomalá návratová politika, azylové konanie, ktoré je pre každého, kto jednou nohou vstúpi na územie EÚ – to sú podmienky, ktoré platili doteraz. Tie budú jasne sprísnené," zdôraznil minister.
Ocenil schválenie mnohých "dobrých čiastkových vecí", ale opakovane zdôraznil, že EÚ mohla byť v tejto otázke ďalej. "Európsky parlament, bohužiaľ, v trialógoch zasiahol tak, že niektoré veci boli skôr zmäkčené, ale je to určite lepšie než stav, ktorý platil doteraz," povedal. Nový stav bude podľa neho základom na to, aby politici prichádzali s ďalšími konceptmi. Ako príklad uviedol dohody s tretími krajinami a avizoval, že prvé závery o tejto téme predstaví skupina štátov 16. apríla.
Zdôraznil tiež, že prijatý migračný pakt neobsahuje takzvané povinné kvóty, ako to podľa jeho slov tvrdia "šíritelia poloprávd a fám". "Žiadna krajina – na rozdiel od konceptov, ktoré sa tvorili v roku 2015 – nebude musieť na svoje územie povinne nikoho prijímať... a je tam definovaná výnimka pre krajiny vyťažené migráciou. To znamená, že ju môžeme uplatňovať aj my ako ČR v období vyťaženosti ukrajinskou migráciou," doplnil Rakušan.
EP v stredu schválil desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri. Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Reforma počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)