Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

Dlho nezvestný obraz Gustava Klimta vydražili za 30 miliónov eur

Muž sa pozerá pred aukciou na portrét mladej ženy od Gustava Klimta s názvom Portrét slečny Lieserovej vo Viedni v stredu 24. apríla 2024. Foto: TASR/AP

Klimt začal na vydraženom obraze pracovať v roku 1917, teda rok pred svojou smrťou.

Viedeň 24. apríla (TASR) - Za 30 miliónov eur vydražili v stredu vo Viedni portrét mladej ženy od Gustava Klimta s názvom Portrét slečny Lieserovej. Obraz bol dlho považovaný za stratený, informuje TASR podľa správa agentúr AP a DPA.

Klimt začal na vydraženom obraze pracovať v roku 1917, teda rok pred svojou smrťou. Ide tak o jedno z jeho posledných diel. Vyvolávacia cena bola 28 miliónov eur. Suma, za ktorú sa portrét nakoniec predal, tak bola na spodnej hranici odhadovanej ceny 30 až 50 miliónov eur. Identitu kupca nezverejnili.

Obraz zachytáva mladú ženu s bohato zdobeným modrým plášťom na červenom pozadí a približne 100 rokov bol považovaný za stratený.

Portrét vydražili v mene jeho súčasných majiteľov, nemenovaných rakúskych občanov, a dedičov Adolfa a Henrietty Lieserovej, ktorí si zrejme maľbu u Klimta objednali.

Klimt obraz zanechal s malými nedokončenými časťami vo svojom štúdiu, keď začiatkom roka 1918 zomrel v dôsledku mŕtvice. Obraz následne odovzdali rodine, ktorá si ho objednala. Nie je jasné, ktorá členka rodiny Lieserovcov je na obraze, uviedol aukčný dom.

Lieserovci boli Židia, z Rakúska ušli a po roku 1930 prišli o väčšinu svojho majetku. Nie je presne známe, čo sa s portrétom dialo medzi rokom 1925 a 60. rokmi 20. storočia, teda aj v čase nacistickej diktatúry. V roku 1938 bolo totiž Rakúsko pripojené k nacistickému Nemecku.

Podľa aukčného domu Im Kinsky neexistujú nijaké dôkazy o tom, že maľba bola v tomto čase skonfiškovaná, no ani o tom, že nebola. Súčasní majitelia portrét zdedili od príbuzných pred asi dvoma rokmi.

Vzhľadom na nejasnú minulosť obrazu sa jeho majitelia a rodina Lieserovcov dohodli na jeho predaji na základe washingtonských zásad o umení zhabanom nacistami. Tie vznikli v roku 1998 a riešia otázky spojené s navrátením umenia skonfiškovaného nacistami.