Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obžaloba využila aj posledné vystúpenie na konštatovanie, že žena konala s cieľom pripraviť obete o život zo zištných dôvodov a že počas celého procesu klamala.
Autor TASR
Viedeň/Krems 12. apríla (TASR) - Na doživotný trest väzenia odsúdil vo štvrtok Krajinský súd v rakúskom Kremse 52-ročnú Poľku, ktorú porotcovia uznali pomerom hlasov 6:2 vinnou z úkladnej vraždy dvoch rakúskych občanov s využitím arzénu.
Sudkyňa Susanne Danielová v zdôvodnení verdiktu zdôraznila ako priťažujúce okolnosti zákernosť a brutalitu činu z nízkych pohnútok.
Rozsudok ešte nie je právoplatný, pretože obhajca Timo Gerersdorfer sa o ďalšom postupe rozhodne až po analýze verdiktu, dnes sa k nemu nevyjadril.
Poľka, ktorú zadržali vlani v marci a ktorej vyšetrovaciu väzbu opakovane predĺžili, sa k činom ani počas vyšetrovania, ani v priebehu procesu nepriznala. Naopak, tvrdila, že jed nikdy nemala v rukách a že nikoho nepripravila o život.
V poslednom vystúpení pred vynesením rozsudku lámanou nemčinou konštatovala: "Nikoho som nepripravila o život. Nikomu som nepoškodila zdravie. Nikomu som nespôsobila chorobu. Nikdy v živote som nemala v rukách jed. To je všetko," informoval internetový portál verejnoprávneho rozhlasu a televízie ORF.
Obžaloba využila aj posledné vystúpenie na konštatovanie, že žena konala s cieľom pripraviť obete o život zo zištných dôvodov a že počas celého procesu klamala. Poukázala pri tom na nezrovnalosti v jej vystúpeniach.
Obhajobe sa zrejme väčšinu porotcov nepodarilo presvedčiť o opaku, aj keď sa usilovala vzhľadom na pochybnosti o Poľkinej vine dosiahnuť jej oslobodenie.
Vyšetrovanie prípadu ukázalo, že vydatá Poľka reagovala v októbri 2009 na inzerát vdovca Herberta A. (68) z Viedne, ktorý hľadal životnú partnerku. O krátky čas sa nasťahovala do jeho bytu, ktorý jej majiteľ v apríli 2010 daroval s tým, že si vyhradil doživotné právo bývať v nehnuteľnosti. Tento muž zomrel po dlhších pobytoch v nemocnici v októbri 2010. Už v novembri 2010 reagovala Poľka na ďalší podobný inzerát Aloisa F. (62) z Dolného Rakúska, Neskôr ho pravidelne navštevovala, viedla mu domácnosť a varila mu. Mužov zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval a pacient napokon po niekoľkotýždňovom pobyte v nemocnici skonal vo februári 2011. V telesných pozostatkoch oboch zosnulých sa našiel arzén. Z odborného posudku renomovaného súdneho znalca Christiana Reitera, ktorý zaznel i dnes v súdnej sieni, vyplýva, že obaja muži "dostávali" arzén po dobu niekoľkých mesiacov.
V procese vypovedal aj manžel obžalovanej, ktorý jej nepriťažil, skôr naopak. Podľa jeho slov mu neprekážalo, že manželka pracuje pre mužov v Rakúsku, s ktorými, ako povedal, nemala pomer. Na margo použitia jedu uviedol, že netuší, ako by ho jeho manželka zohnala v Poľsku a že o možnostiach na internete nemá ani potuchy.
12 20 le zsl
Sudkyňa Susanne Danielová v zdôvodnení verdiktu zdôraznila ako priťažujúce okolnosti zákernosť a brutalitu činu z nízkych pohnútok.
Rozsudok ešte nie je právoplatný, pretože obhajca Timo Gerersdorfer sa o ďalšom postupe rozhodne až po analýze verdiktu, dnes sa k nemu nevyjadril.
Poľka, ktorú zadržali vlani v marci a ktorej vyšetrovaciu väzbu opakovane predĺžili, sa k činom ani počas vyšetrovania, ani v priebehu procesu nepriznala. Naopak, tvrdila, že jed nikdy nemala v rukách a že nikoho nepripravila o život.
V poslednom vystúpení pred vynesením rozsudku lámanou nemčinou konštatovala: "Nikoho som nepripravila o život. Nikomu som nepoškodila zdravie. Nikomu som nespôsobila chorobu. Nikdy v živote som nemala v rukách jed. To je všetko," informoval internetový portál verejnoprávneho rozhlasu a televízie ORF.
Obžaloba využila aj posledné vystúpenie na konštatovanie, že žena konala s cieľom pripraviť obete o život zo zištných dôvodov a že počas celého procesu klamala. Poukázala pri tom na nezrovnalosti v jej vystúpeniach.
Obhajobe sa zrejme väčšinu porotcov nepodarilo presvedčiť o opaku, aj keď sa usilovala vzhľadom na pochybnosti o Poľkinej vine dosiahnuť jej oslobodenie.
Vyšetrovanie prípadu ukázalo, že vydatá Poľka reagovala v októbri 2009 na inzerát vdovca Herberta A. (68) z Viedne, ktorý hľadal životnú partnerku. O krátky čas sa nasťahovala do jeho bytu, ktorý jej majiteľ v apríli 2010 daroval s tým, že si vyhradil doživotné právo bývať v nehnuteľnosti. Tento muž zomrel po dlhších pobytoch v nemocnici v októbri 2010. Už v novembri 2010 reagovala Poľka na ďalší podobný inzerát Aloisa F. (62) z Dolného Rakúska, Neskôr ho pravidelne navštevovala, viedla mu domácnosť a varila mu. Mužov zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval a pacient napokon po niekoľkotýždňovom pobyte v nemocnici skonal vo februári 2011. V telesných pozostatkoch oboch zosnulých sa našiel arzén. Z odborného posudku renomovaného súdneho znalca Christiana Reitera, ktorý zaznel i dnes v súdnej sieni, vyplýva, že obaja muži "dostávali" arzén po dobu niekoľkých mesiacov.
V procese vypovedal aj manžel obžalovanej, ktorý jej nepriťažil, skôr naopak. Podľa jeho slov mu neprekážalo, že manželka pracuje pre mužov v Rakúsku, s ktorými, ako povedal, nemala pomer. Na margo použitia jedu uviedol, že netuší, ako by ho jeho manželka zohnala v Poľsku a že o možnostiach na internete nemá ani potuchy.
12 20 le zsl
