Štátni zamestnanci, ktorí budú podľa zákona uznaní za vinných, už nebudú môcť pracovať v štátnej správe.
Autor TASR
Viedeň 15. decembra (TASR) - Rakúsky parlament v piatok sprísnil zákon o zákaze nacistických symbolov, rozšíril jeho pôsobnosť a sprísnil tresty za vystavovanie a šírenie akýchkoľvek zakázaných symbolov. Ako informovala agentúra AFP, cieľom novely zákona je bojovať proti rastúcemu antisemitizmu a extrémizmu.
Rakúsko, ktoré nacisti anektovali v roku 1938, má síce jedny z najprísnejších zákonov na svete proti popieraniu holokaustu a pronacistickým aktivitám, ale prípady, keď je za ne niekto aj odsúdený, sú zriedkavé, konštatovala AFP.
Podľa legislatívy, ktorú schválili všetky strany okrem krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), sa nosenie nacistických insígnií alebo akýchkoľvek zakázaných symbolov spojených s palestínskou islamistickou skupinou Hamas, proiránskym hnutím Hizballáh, organizáciou Moslimské bratstvo alebo s krajne pravicovými hnutiami bude trestať pokutami až do výšky 20.000 eur.
Na základe novely zákona - pôvodne z roku 1947 - sa trestá aj akékoľvek zľahčovanie alebo popieranie (aj keď len čiastočné) genocídy spáchanej národnými socialistami a nacistických zločinov proti ľudskosti počas holokaustu, čím sa rozširuje rozsah pôsobnosti, lebo predtým bolo kriminalizované len ich "hrubé" zľahčovanie.
Legislatíva - ktorá si na schválenie vyžadovala dvojtretinovú väčšinu v parlamente - uľahčuje aj konfiškáciu nacistických memorabílií, keďže k nej môže dôjsť bez ohľadu na vynesený rozsudok.
Okrem toho zákonodarcovia zmenili a doplnili zákon tak, aby sa rozšírila jurisdikcia na určité trestné činy spáchané v zahraničí Rakúšanmi, ktorí na internete zverejňujú zakázané materiály alebo propagandu.
Štátni zamestnanci, ktorí budú podľa zákona uznaní za vinných, už nebudú môcť pracovať v štátnej správe.
Zákonodarcovia hlasovali aj za prísnejšie opatrenia proti znevažovaniu štátnych symbolov, napríklad strhávaniu vlajok, informovala rakúska tlačová agentúra APA.
Rakúska ministerka spravodlivosti Alma Zadičová začiatkom decembra označila novelu zákona za "historickú" a zdôraznila, že posledná významná reforma tohto zákona sa uskutočnila pred viac ako 30 rokmi.
Revízia bola potrebná, aby sa v budúcnosti umožnil účinnejší a dôslednejší postup proti antisemitizmu, pravicovému extrémizmu a dezinformáciám, objasnila Zadičová.
Medzinárodný mauthausenský výbor, ktorý zastupuje bývalých väzňov z najväčšieho koncentračného tábora v Rakúsku, privítal dosiahnuté zlepšenia v zákone, ale zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že trestný čin popierania sa trestá len vtedy, ak bol spáchaný v prítomnosti najmenej desiatich ľudí.
Rakúsko, rodisko Adolfa Hitlera, sa dlho prezentovalo ako obeť nacizmu a popieralo spoluúčasť mnohých Rakúšanov na nacistických zločinoch. Svoj diel zodpovednosti za holokaust začali v Rakúsku skúmať až koncom 80. rokov.
Počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených 65.000 rakúskych Židov a ďalších 130.000 ich bolo nútených odísť do exilu.
Rakúsko, ktoré nacisti anektovali v roku 1938, má síce jedny z najprísnejších zákonov na svete proti popieraniu holokaustu a pronacistickým aktivitám, ale prípady, keď je za ne niekto aj odsúdený, sú zriedkavé, konštatovala AFP.
Podľa legislatívy, ktorú schválili všetky strany okrem krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), sa nosenie nacistických insígnií alebo akýchkoľvek zakázaných symbolov spojených s palestínskou islamistickou skupinou Hamas, proiránskym hnutím Hizballáh, organizáciou Moslimské bratstvo alebo s krajne pravicovými hnutiami bude trestať pokutami až do výšky 20.000 eur.
Na základe novely zákona - pôvodne z roku 1947 - sa trestá aj akékoľvek zľahčovanie alebo popieranie (aj keď len čiastočné) genocídy spáchanej národnými socialistami a nacistických zločinov proti ľudskosti počas holokaustu, čím sa rozširuje rozsah pôsobnosti, lebo predtým bolo kriminalizované len ich "hrubé" zľahčovanie.
Legislatíva - ktorá si na schválenie vyžadovala dvojtretinovú väčšinu v parlamente - uľahčuje aj konfiškáciu nacistických memorabílií, keďže k nej môže dôjsť bez ohľadu na vynesený rozsudok.
Okrem toho zákonodarcovia zmenili a doplnili zákon tak, aby sa rozšírila jurisdikcia na určité trestné činy spáchané v zahraničí Rakúšanmi, ktorí na internete zverejňujú zakázané materiály alebo propagandu.
Štátni zamestnanci, ktorí budú podľa zákona uznaní za vinných, už nebudú môcť pracovať v štátnej správe.
Zákonodarcovia hlasovali aj za prísnejšie opatrenia proti znevažovaniu štátnych symbolov, napríklad strhávaniu vlajok, informovala rakúska tlačová agentúra APA.
Rakúska ministerka spravodlivosti Alma Zadičová začiatkom decembra označila novelu zákona za "historickú" a zdôraznila, že posledná významná reforma tohto zákona sa uskutočnila pred viac ako 30 rokmi.
Revízia bola potrebná, aby sa v budúcnosti umožnil účinnejší a dôslednejší postup proti antisemitizmu, pravicovému extrémizmu a dezinformáciám, objasnila Zadičová.
Medzinárodný mauthausenský výbor, ktorý zastupuje bývalých väzňov z najväčšieho koncentračného tábora v Rakúsku, privítal dosiahnuté zlepšenia v zákone, ale zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že trestný čin popierania sa trestá len vtedy, ak bol spáchaný v prítomnosti najmenej desiatich ľudí.
Rakúsko, rodisko Adolfa Hitlera, sa dlho prezentovalo ako obeť nacizmu a popieralo spoluúčasť mnohých Rakúšanov na nacistických zločinoch. Svoj diel zodpovednosti za holokaust začali v Rakúsku skúmať až koncom 80. rokov.
Počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených 65.000 rakúskych Židov a ďalších 130.000 ich bolo nútených odísť do exilu.