Prístupové rokovania boli náročné najmä v otázkach poľnohospodárstva, regionálnej pomoci, rozpočtových záležitostí a rybolovných kvót.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 2. januára (TASR) - Rakúsko, Fínsko a Švédsko si pripomínajú 30. výročie vstupu do Európskej únie. Dovtedy neutrálne krajiny podali žiadosť o vstup krátko po rozpade Sovietskeho zväzu, informuje TASR.
Prianie vstúpiť do EÚ sa podľa portálu stanice Euronews objavilo v čase hospodárskeho poklesu na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia, keď plné členstvo v Únii umožňovalo rovnocenné zapojenie do jej jednotného trhu. Z historického hľadiska však boli Rakúsko, Švédsko a Fínsko počas studenej vojny oficiálne neutrálne a formálne nepatrili k Západu. Krátko po skolabovaní sovietskeho bloku však všetky tri krajiny podali žiadosť o pripojenie sa k EÚ.
Prístupové rokovania boli náročné najmä v otázkach poľnohospodárstva, regionálnej pomoci, rozpočtových záležitostí a rybolovných kvót. Vstup potom potvrdili v roku 1994 referendá. V Rakúsku bolo 66,58 percent voličov za, proti bolo 33,42 percenta pri účasti 82,35 percenta. Vo Fínsku bolo za vstup 56,88 percenta, proti bolo 43,12 percenta voličov pri účasti 70,4 percenta. A vo Švédsku bolo za vstup 52,3 percenta voličov, proti 47,26 percenta pri účasti 83,32 percenta.
V tom čase bola verejná mienka v týchto krajinách podľa Euronews pomerne euroskeptická a tamojšie vlády sa snažili dôrazne brániť svoje hospodárske záujmy. V prípade štvrtej kandidátskej krajiny - Nórska - sa euroskepsa potvrdila a v referende proti vstupu do EÚ bolo 52,5 percenta voličov, za vstup sa vyslovilo 47,5 percenta voličov.
Krajiny oficiálne vstúpili do Európskej únie v rámci štvrtého rozšírenia 1. januára 1995, čím sa euroblok rozrástol z 12 na 15 členských krajín. Odvtedy študovalo v týchto troch krajinách prostredníctvom programu Erasmus+ viac ako pol milióna ľudí, ich export v roku 2023 predstavoval približne 287 miliárd eur a Únia v nich financovala asi 34.000 výskumných projektov. Všetky tri krajiny sú tiež súčasťou schengenského priestoru a s výnimkou Švédska aj členmi eurozóny.
Prianie vstúpiť do EÚ sa podľa portálu stanice Euronews objavilo v čase hospodárskeho poklesu na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia, keď plné členstvo v Únii umožňovalo rovnocenné zapojenie do jej jednotného trhu. Z historického hľadiska však boli Rakúsko, Švédsko a Fínsko počas studenej vojny oficiálne neutrálne a formálne nepatrili k Západu. Krátko po skolabovaní sovietskeho bloku však všetky tri krajiny podali žiadosť o pripojenie sa k EÚ.
Prístupové rokovania boli náročné najmä v otázkach poľnohospodárstva, regionálnej pomoci, rozpočtových záležitostí a rybolovných kvót. Vstup potom potvrdili v roku 1994 referendá. V Rakúsku bolo 66,58 percent voličov za, proti bolo 33,42 percenta pri účasti 82,35 percenta. Vo Fínsku bolo za vstup 56,88 percenta, proti bolo 43,12 percenta voličov pri účasti 70,4 percenta. A vo Švédsku bolo za vstup 52,3 percenta voličov, proti 47,26 percenta pri účasti 83,32 percenta.
V tom čase bola verejná mienka v týchto krajinách podľa Euronews pomerne euroskeptická a tamojšie vlády sa snažili dôrazne brániť svoje hospodárske záujmy. V prípade štvrtej kandidátskej krajiny - Nórska - sa euroskepsa potvrdila a v referende proti vstupu do EÚ bolo 52,5 percenta voličov, za vstup sa vyslovilo 47,5 percenta voličov.
Krajiny oficiálne vstúpili do Európskej únie v rámci štvrtého rozšírenia 1. januára 1995, čím sa euroblok rozrástol z 12 na 15 členských krajín. Odvtedy študovalo v týchto troch krajinách prostredníctvom programu Erasmus+ viac ako pol milióna ľudí, ich export v roku 2023 predstavoval približne 287 miliárd eur a Únia v nich financovala asi 34.000 výskumných projektov. Všetky tri krajiny sú tiež súčasťou schengenského priestoru a s výnimkou Švédska aj členmi eurozóny.