Viedeň/Bratislava 18. januára (TASR) - Druhé volebné obdobie stojí na čele Rakúska Alexander Van der Bellen. Univerzitný profesor ekonómie a bývalý predseda strany Zelených sa stal v povojnovej histórii krajiny vôbec prvým opozičným politikom na poste rakúskeho prezidenta a prvou hlavou štátu, ktorá nepochádza z radov buď sociálnych demokratov (SPÖ) alebo ľudovcov (ÖVP). Vo štvrtok 18. januára bude mať 80 rokov.

Alexander Van der Bellen sa narodil 18. januára 1944 vo Viedni. Jeho matka bola Estónka a otec Rus s holandskými koreňmi, čo prinieslo budúcemu prezidentovi prezývku Saša. Ruštinu, ako prvý jazyk svojich rodičov, sa ale nikdy neučil.

Z otcovej strany má šľachtických predkov, ktorí sa ešte okolo roku 1700 presťahovali z vtedajšieho Holandska do cárskeho Ruska. Odtiaľ časť rodiny na jar roku 1919, teda po boľševickej revolúcii, utiekla do Estónska a stadiaľ do Nemecka. Rodina si už v tom čase zmenila časť priezviska zo šľachtického von na Van.

Prezidentovi rodičia sa z utečeneckého tábora vo Wernecku pri bavorskom Schweinfurte presťahovali do Rakúska, pripojeného k nacistickej Tretej ríši. Neskôr rodina ušla pred Červenou armádou do údolia Kaunertal v Tirolsku, kde budúci prezident vyrastal.

Po absolvovaní ľudovej školy maturoval v roku 1962 na gymnáziu v Innsbrucku. V tom istom roku začal študovať ekonómiu na univerzite v Innsbrucku, štúdiá ukončil v roku 1966. O štyri roky neskôr získal doktorát.

V rokoch 1968 - 1970 bol vedeckým asistentom na Inštitúte financií na Univerzite v Innsbrucku. Paralelne pôsobil aj na Spolkovej akadémii verejnej správy vo Viedni a na univerzite v hlavnom meste, kde bol prodekanom aj dekanom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied (1990 – 1994). Odborník na financie bol profesorom ekonómie na univerzitách vo Viedni a v Innsbrucku.

"Mojim domovom je Tirolsko, Viedeň, Rakúsko a Európa," hovorí Alexander Van der Bellen. Jeho politickými vzormi sa stali americký exprezident John F. Kennedy a bývalý rakúsky kancelár Bruno Kreisky.

Najskôr vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ale v roku 1992 rozšíril rady rakúskych Zelených. V rokoch 1997 - 2008 sa stal ich lídrom a v rokoch 1999 - 2008 aj šéfom ich parlamentného klubu, v ktorom pôsobil už od roku 1994. Aj preto ho volajú "zelený profesor". V rokoch 2012 - 2015 bol členom viedenského obecného zastupiteľstva a krajinského parlamentu.

V poradí deviatou hlavou Rakúskej republiky sa Alexander Van der Bellen stal po opakovanom druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 4. decembra 2016. Porazil v ňom kandidáta pravicovo populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera. Rakúsky ústavný súd totiž vyhovel žalobe FPÖ, ktorá požadovala opakovanie druhého kola volieb konaných 22. mája 2016 z dôvodu viacerých nezrovnalostí pri zrátavaní hlasov. Slávnostnú prísahu zložil Alexander Van der Bellen a funkcie sa ujal 26. januára 2017.

Úradujúci rakúsky prezident oznámil 22. mája 2022, že sa bude opäť uchádzať o najvyšší post v štáte. Do súboja o kreslo prezidenta sa zapojilo celkove sedem kandidátov. Umierneného, bývalého lídra strany Zelených, ktorý kandidoval ako nezávislý kandidát, podporovali všetky rakúske parlamentné strany okrem FPÖ.

Alexander Van der Bellen presvedčivo zvíťazil už v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 9. októbra 2022, keď získal 56,7% hlasov voličov a zaistil si druhé šesťročné funkčné obdobie.

Naposledy zavítal rakúsky prezident Alexander Van der Bellen na Slovensko 5. októbra 2023, keď spolu s manželkou absolvoval neformálnu návštevu našej krajiny. Počas nej sa v Slovenskej národnej galérii v Bratislave stretol aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.





Zdroj: https://www.bundespraesident.at