Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obe strany poukázali na zásadne odlišný postoj Belehradu a Viedne k srbsko-kosovskému konfliktu.
Autor TASR
Belehrad 17. októbra (TASR) - Dvojdňovú návštevu Srbska začal v stredu v Belehrade rakúsky spolkový prezident Alexander Van der Bellen.
Spoločne s hostiteľom, najvyšším srbským predstaviteľom, prezidentom Aleksandarom Vučičom, podčiarkol priateľské vzťahy oboch krajín a spokojnosť s úrovňou bilaterálnej spolupráce v hospodárskej oblasti. Obe strany však zároveň poukázali na zásadne odlišný postoj Belehradu a Viedne k srbsko-kosovskému konfliktu, informovala tlačová agentúra APA.
Rakúsky prezident na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznil, že je jasné, že Európska únia má problémy a nemôže importovať ďalšie. Súčasne požiadal srbskú stranu o porozumenie pre to, že Únia si želá objasnenie otvorených hraničných otázok pred vstupom zainteresovaných štátov do jej radov. Van der Bellen pri tom poukázal na skúsenosti, ktoré má Únia s Cyprom alebo pretrvávajúcim sporom medzi Slovinskom a Chorvátskom.
Hosť z Viedne akcentoval, že by jeho krajina privítala pre obe strany prijateľné mierové riešenie sporu.
Kým Rakúsko uznáva nezávislosť Kosova, Srbsko podobne ako viaceré členské štáty Únie vrátane Slovenska jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova neakceptuje.
Vučič zdôraznil aj pri tejto príležitosti nutnosť ďalších rokovaní, ktoré by mali pomôcť pri hľadaní riešenia. Jasne dal najavo, že Belehrad bude proti prijatiu Kosova do Interpolu, pričom to zdôvodnil konštatovaním, že ak by tak neurobil, v Prištine by nemali záujem o dialóg a čakali by jednoducho na ďalšie kroky, členstvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Organizácii Spojených národov (OSN).
Navyše by to viedlo k vydaniu 5000 zatykačov na Srbov podieľajúcich sa na ozbrojenom konflikte z roku 1999. Tí by tak v budúcnosti nevedeli, či môžu ešte vycestovať za hranice, čo by viedlo k ďalšiemu napätiu a konfliktom, varoval Vučič. Srbský prezident dal najavo, že nemá porozumenie pre tú časť tamojších politikov, ktorí sa vyjadrili za vstup Kosova do Interpolu.
Rakúsky prezident v tejto súvislosti povedal, že postoj jeho krajiny k tejto otázke nie je ešte definitívny.
Vučič súčasne poznamenal, že Srbsko nedopustí vytvorenie kosovskej armády, ktoré je s podporou USA naplánované do konca roka, pretože to nie je v súlade s medzinárodným právom. Ak by formálne jestvujúca prechodná správa OSN v Kosove (UNMIK) opustila krajinu, Srbsko by nemalo na výber a muselo by sa vo vzniknutej situácii chrániť, upozornil.
Prehĺbeniu vzájomnej hospodárskej a obchodnej spolupráce sa venovalo aj dvojstranné fórum, na ktorom sa zúčastnil hosť z Viedne, 15-členná rakúska hospodárska delegácia, ako aj srbskí činitelia. Hovorilo sa na ňom predovšetkým o rozšírení a modernizácii dopravnej infraštruktúry a možných spoločných projektoch.
Spoločne s hostiteľom, najvyšším srbským predstaviteľom, prezidentom Aleksandarom Vučičom, podčiarkol priateľské vzťahy oboch krajín a spokojnosť s úrovňou bilaterálnej spolupráce v hospodárskej oblasti. Obe strany však zároveň poukázali na zásadne odlišný postoj Belehradu a Viedne k srbsko-kosovskému konfliktu, informovala tlačová agentúra APA.
Rakúsky prezident na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznil, že je jasné, že Európska únia má problémy a nemôže importovať ďalšie. Súčasne požiadal srbskú stranu o porozumenie pre to, že Únia si želá objasnenie otvorených hraničných otázok pred vstupom zainteresovaných štátov do jej radov. Van der Bellen pri tom poukázal na skúsenosti, ktoré má Únia s Cyprom alebo pretrvávajúcim sporom medzi Slovinskom a Chorvátskom.
Hosť z Viedne akcentoval, že by jeho krajina privítala pre obe strany prijateľné mierové riešenie sporu.
Kým Rakúsko uznáva nezávislosť Kosova, Srbsko podobne ako viaceré členské štáty Únie vrátane Slovenska jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova neakceptuje.
Vučič zdôraznil aj pri tejto príležitosti nutnosť ďalších rokovaní, ktoré by mali pomôcť pri hľadaní riešenia. Jasne dal najavo, že Belehrad bude proti prijatiu Kosova do Interpolu, pričom to zdôvodnil konštatovaním, že ak by tak neurobil, v Prištine by nemali záujem o dialóg a čakali by jednoducho na ďalšie kroky, členstvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Organizácii Spojených národov (OSN).
Navyše by to viedlo k vydaniu 5000 zatykačov na Srbov podieľajúcich sa na ozbrojenom konflikte z roku 1999. Tí by tak v budúcnosti nevedeli, či môžu ešte vycestovať za hranice, čo by viedlo k ďalšiemu napätiu a konfliktom, varoval Vučič. Srbský prezident dal najavo, že nemá porozumenie pre tú časť tamojších politikov, ktorí sa vyjadrili za vstup Kosova do Interpolu.
Rakúsky prezident v tejto súvislosti povedal, že postoj jeho krajiny k tejto otázke nie je ešte definitívny.
Vučič súčasne poznamenal, že Srbsko nedopustí vytvorenie kosovskej armády, ktoré je s podporou USA naplánované do konca roka, pretože to nie je v súlade s medzinárodným právom. Ak by formálne jestvujúca prechodná správa OSN v Kosove (UNMIK) opustila krajinu, Srbsko by nemalo na výber a muselo by sa vo vzniknutej situácii chrániť, upozornil.
Prehĺbeniu vzájomnej hospodárskej a obchodnej spolupráce sa venovalo aj dvojstranné fórum, na ktorom sa zúčastnil hosť z Viedne, 15-členná rakúska hospodárska delegácia, ako aj srbskí činitelia. Hovorilo sa na ňom predovšetkým o rozšírení a modernizácii dopravnej infraštruktúry a možných spoločných projektoch.
