Brusel 24. marca (TASR)- V poradí 13. generálnym tajomníkom NATO by sa mohol stať bývalý nórsky premiér Jens Stoltenberg. Táto informácia, ktorú v nedeľu zverejnil nórsky denník Aftenposten, by sa mala stať skutočnosťou na budúci týždeň, na konferencii ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli.

Stoltenberg (55) bol do vlaňajšieho októbra po dva volebné mandáty na čele stredopravej nórskej vlády, keď sa k moci po septembrových voľbách dostala opozičná koalícia pravicových síl.

Podľa doterajších kuloárnych informácií sa v súvislosti s postom generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie hovorilo najmä o talianskom kandidátovi. Franco Frattini, ktorý bol v období 2004-08 podpredsedom Európskej komisie a komisárom zodpovedným za spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť a neskôr talianskym ministrom zahraničných vecí, sa svojimi ambíciami šéfovať NATO ani netají.

Podľa diplomatických zdrojov NATO všetko však môže byť inak, pretože, ako uviedol aj denník Aftenposten, šancu môže dostať Stoltenberg. Už na budúci týždeň, počas stretnutia šéfov diplomacií členských krajín NATO (1. a 2. apríla) v bruselskom sídle aliancie.

Foto: TASR/AP

V prípade vymenovania do tejto funkcie by Stoltenberg nahradil iného škandinávskeho predstaviteľa, úradujúceho šéfa NATO Andersa Fogha Rasmussena, pôvodom z Dánska.

Nórsky expremiér má údajne veľkú podporu amerického prezidenta Baracka Obamu a návrh na jeho nomináciu vzišiel od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Podľa nedeľňajšieho vydania denníka Aftenposten má Stoltenberg aj podporu britského premiéra Davida Camerona a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. USA, Nemecko, Británia a Francúzsko sú štyri najsilnejšie a najvplyvnejšie krajiny NATO.

Líder nórskej Labouristickej strany je vzdelaním ekonóm a počas desiatich rokov na čele vládneho kabinetu sa mu podarilo nadviazať úzke väzby so susedným Ruskom, čo podľa politických pozorovateľov hrá v jeho prospech - s ohľadom na súčasnú krízu na Ukrajine a napätím medzi NATO a Ruskom.

Stoltenberg ako jeden z dvoch špeciálnych vyslancov generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna pre oblasť klimatických zmien má aj potrebné medzinárodné skúsenosti.

Z hľadiska modernej politiky NATO spojenci ocenili skutočnosť, že kým bol Stoltenberg predsedom vlády, výdavky Nórska na obranu sa neustále zvyšovali, čo viedlo k tomu, že Nórsko je dnes spomedzi členských štátov NATO krajinou, ktorá má jedny z najvyšších výdavkov na obranu v prepočte na obyvateľa.

Expremiér sa okrem toho pričinil o modernizáciu nórskych ozbrojených síl, pričom Nórsko bolo pravidelným prispievateľom vojakov na rôzne medzinárodné operácie NATO.