Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Rasmussena je nevyhnutné, aby Ukrajina dostala písomné bezpečnostné garancie, ktoré by boli poskytnuté mimo rámca NATO, a to najlepšie ešte pred summitom vo Vilniuse.
Autor TASR
Vilnius 8. júna (TASR) - Bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen nevylučuje možnosť, že by niektoré krajiny NATO mohli samostatne vyslať na Ukrajinu svoje pozemné sily. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy agentúry APA.
V prípade, ak sa NATO na svojom júlovom summite nezhodne "na jasnej ceste vpred", čo sa týka perspektívy členstva Ukrajiny v Aliancii, je možné, že "niektoré štáty budú konať na vlastnú päsť," povedal Rasmussen pre britský denník The Guardian. Konkrétne pritom menoval Poľsko a pobaltské štáty.
"Vieme, že Poľsko sa veľmi angažuje v konkrétnej pomoci Ukrajine. A nevylúčil by som ani to, že samotné Poľsko sa v tomto kontexte bude silnejšie angažovať a potom aj pobaltské štáty, možno aj vrátane vyslania pozemných síl," poznamenal bývalý dánsky premiér s tým, že bolo by plne oprávnené, keby Ukrajina - brániaca sa voči ruskej agresii - o takúto vojenskú pomoc požiadala.
Ak sa NATO na summite vo Vilniuse nezhodne na prístupe k budúcemu členstvu Ukrajiny, podľa Rasmussena by Poľsko mohlo začať "vážne zvažovať" to, že zostaví "koalíciu ochotných", teda krajín pripravených výraznejšie sa zapojiť do vojenskej pomoci Ukrajine.
Podľa Rasmussena je nevyhnutné, aby Ukrajina dostala písomné bezpečnostné garancie, ktoré by boli poskytnuté mimo rámca NATO, a to najlepšie ešte pred summitom vo Vilniuse. Takéto záruky by sa mali týkať výmeny spravodajských informácií, spoločného výcviku, výroby munície a dodávok zbraní, čo by malo odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu.
Zároveň však varoval, že niektorí spojenci z NATO môžu podporovať poskytnutie takýchto bezpečnostných garancií len preto, aby sa tak vyhli reálnej diskusii o ašpiráciách Ukrajiny na členstvo v Aliancii. "Nemyslím si, že sa tomu dá vyhnúť. Domnievam sa, že otázka NATO bude témou na summite vo Vilniuse," citoval Rasmussena denník Guardian.
"Hovoril som s niekoľkými východoeurópskymi lídrami, a je tu skupina neoblomných východoeurópskych a stredoeurópskych spojencov, ktorí chcú pre Ukrajinu minimálne jasnú cestu k členstvu v NATO," dodal.
História podľa Rasmussena preukázala, že nechávať Ukrajinu v "čakárni" na členstvo v NATO na neurčito dlhú dobu je nebezpečné. Kyjevu tiež podľa neho netreba stanovovať podmienky, akou je napríklad prijatie akčného plánu členstva, ktorý na svojej ceste k vstupu do Aliancie nemuseli prijímať Fínsko ani Švédsko, upozornil Rasmussen, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre začlenenie Ukrajiny do budúcej bezpečnostnej architektúry Európy.
V prípade, ak sa NATO na svojom júlovom summite nezhodne "na jasnej ceste vpred", čo sa týka perspektívy členstva Ukrajiny v Aliancii, je možné, že "niektoré štáty budú konať na vlastnú päsť," povedal Rasmussen pre britský denník The Guardian. Konkrétne pritom menoval Poľsko a pobaltské štáty.
"Vieme, že Poľsko sa veľmi angažuje v konkrétnej pomoci Ukrajine. A nevylúčil by som ani to, že samotné Poľsko sa v tomto kontexte bude silnejšie angažovať a potom aj pobaltské štáty, možno aj vrátane vyslania pozemných síl," poznamenal bývalý dánsky premiér s tým, že bolo by plne oprávnené, keby Ukrajina - brániaca sa voči ruskej agresii - o takúto vojenskú pomoc požiadala.
Ak sa NATO na summite vo Vilniuse nezhodne na prístupe k budúcemu členstvu Ukrajiny, podľa Rasmussena by Poľsko mohlo začať "vážne zvažovať" to, že zostaví "koalíciu ochotných", teda krajín pripravených výraznejšie sa zapojiť do vojenskej pomoci Ukrajine.
Podľa Rasmussena je nevyhnutné, aby Ukrajina dostala písomné bezpečnostné garancie, ktoré by boli poskytnuté mimo rámca NATO, a to najlepšie ešte pred summitom vo Vilniuse. Takéto záruky by sa mali týkať výmeny spravodajských informácií, spoločného výcviku, výroby munície a dodávok zbraní, čo by malo odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu.
Zároveň však varoval, že niektorí spojenci z NATO môžu podporovať poskytnutie takýchto bezpečnostných garancií len preto, aby sa tak vyhli reálnej diskusii o ašpiráciách Ukrajiny na členstvo v Aliancii. "Nemyslím si, že sa tomu dá vyhnúť. Domnievam sa, že otázka NATO bude témou na summite vo Vilniuse," citoval Rasmussena denník Guardian.
"Hovoril som s niekoľkými východoeurópskymi lídrami, a je tu skupina neoblomných východoeurópskych a stredoeurópskych spojencov, ktorí chcú pre Ukrajinu minimálne jasnú cestu k členstvu v NATO," dodal.
História podľa Rasmussena preukázala, že nechávať Ukrajinu v "čakárni" na členstvo v NATO na neurčito dlhú dobu je nebezpečné. Kyjevu tiež podľa neho netreba stanovovať podmienky, akou je napríklad prijatie akčného plánu členstva, ktorý na svojej ceste k vstupu do Aliancie nemuseli prijímať Fínsko ani Švédsko, upozornil Rasmussen, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre začlenenie Ukrajiny do budúcej bezpečnostnej architektúry Európy.
