Doneck 11. augusta (TASR) - Rusko zhromaždilo pri hraniciach s Ukrajinou už okolo 45.000 vojakov podporovaných ťažkou bojocou technikou. Uviedol to dnes hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Andrij Lysenko.

"Do dnešnej 11. hodiny sa sústredilo v pohraničných oblastiach približne 45.000 príslušníkov ozbrojených síl a vnútorných síl Ruskej federácie," povedal Lysenko na tlačovom brífingu.

Ruské jednotky, rozmiestnené v blízkosti hraníc Ukrajiny, podľa Lysenka podporuje aj zhruba 160 tankov, 1360 obrnených vozidiel, 390 delostreleckých systémov, do 150 raketometov typu Grad, 192 vojenských lietadiel a 137 bojových vrtuľníkov.

Rasmussen sa obáva ruskej invázie na Ukrajinu

NATO podnikne všetky kroky potrebné na obranu členskej krajiny Turecka, ak ho budú ohrozovať bojovníci z hnutia Islamský štát (IS), ktorí zaznamenali územné zisky v susednom Iraku a Sýrii. Vyhlásil to dnes generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Podľa jeho slov tiež stále zostáva "vysoká pravdepodobnosť", že by Rusko mohlo uskutočniť inváziu na Ukrajinu.

Foto: TASR/Michal Svítok

"Veľmi nás znepokojujú aktivity takzvaného Islamského štátu, ktorý je zoskupením teroristov, a je nanajvýš dôležité zastaviť ich postup," uviedol Rasmussen v rozhovore pre agentúru Reuters.

"Ak bude niektorý z našich spojencov - v tomto prípade samozrejme obzvlášť Turecko - ohrozovaný z nejakého zdroja nebezpečenstva, bez zaváhania podnikneme všetky kroky na zaistenie účinnej obrany Turecka či iného spojenca," spresnil Rasmussen.

Podľa šéfa NATO tiež stále hrozí, že by Rusko mohlo uskutočniť inváziu na Ukrajinu, kde sa ukrajinskí vládni vojaci približujú k Donecku, dôležitému mestu v rukách proruských povstalcov.

Kyjev informoval, že sa nachádza v "poslednom štádiu" znovudobytia Donecka - najväčšieho mesta pod kontrolou proruských separatistov. Bitka o Doneck by mohla byť rozhodujúcim zvratom v celom konflikte, ktorý spôsobil najostrejšiu konfrontáciu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny.

Priemyselná metropola s takmer miliónom obyvateľov (podľa údaju spred vojny) je hlavným útočiskom povstalcov, ale cez víkend sa ju snažila položiť na kolená ukrajinská armáda svojím ostreľovaním. Intenzívna paľba na okraji mesta v noci nadnes ešte silnela.

Ukrajinská armáda sa nenechala zastrašiť ani ruskými vojakmi, ktorí sú podľa správ od NATO zhromaždení na neďalekej hranici pre prípad pozemnej invázie.

Kyjev v posledných dňoch tvrdil, že sa mu podarilo diplomatickou cestou odvrátiť ruskú pozemnú inváziu, ktorej cieľom mala byť ochrana povstalcov pod rúškom humanitárnej misie. Moskva v piatok oznámila, že končí svoje taktické cvičenia v oblasti.

Šéf NATO však uviedol, že stále nič nenaznačuje, že by Rusko sťahovalo svojich vojakov, ktorých vyslalo na hranicu. Podľa Rasmussena je pravdepodobnosť ruského vojenského zásahu na Ukrajine "stále vysoká".

Ukrajina a USA súhlasili s humanitárnou misiou pod vedením Červeného kríža

Ukrajina dnes oznámila, že súhlasila s humanitárnou operáciou Ruska, Európskej únie a ďalších medzinárodných partnerov, ktorú bude viesť Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a ktorá má zmierniť utrpenie obyvateľov v meste Luhansk ovládanom proruskými separatistami.

Úrad ukrajinského prezidenta Petra Porošenka vo vyhlásení uviedol, že plán má aj podporu amerického prezidenta Baracka Obamu.

Kremeľ už predtým oznámil, že vysiela na východ Ukrajiny konvoj s humanitárnou pomocou, pripomenula tlačová agentúra AP.

Ukrajina mala námietky proti tomu, aby Rusko poslalo akúkoľvek pomoc do oblasti, a Západ dôrazne varoval Moskvu, že akýkoľvek jej pokus vyslať vojakov na Ukrajinu pod zámienkou humanitárnej pomoci bude pokladaný za inváziu.

Lavrov: Rusko dohodlo detaily humanitárnej misie s ukrajinským vedením

Červený kríž bude viesť medzinárodnú humanitárnu operáciu s Ruskom a Európskou úniou do východoukrajinského mesta Luhansk, ktoré je v rukách proruských povstalcov. Plán má podľa Ukrajiny aj súhlas amerického prezidenta Baracka Obamu.

Ukrajina doteraz namietala proti tomu, aby Rusko vyslalo akúkoľvek pomoc do oblasti, a Západ dôrazne varoval Moskvu, že akýkoľvek jej pokus poslať svojich vojakov na Ukrajinu pod zámienkou humanitárnej pomoci bude pokladaný za inváziu.

Ukrajinské vládne sily sa minulý týždeň priblížili k malému počtu zostávajúcich proruských bášt na východe Ukrajiny, pričom obkľúčili aj Doneck, najväčšie mesto obsadené povstalcami. Pred bojmi utiekli z domovov státisíce obyvateľov.

Kremeľ dnes oznámil, že na východ Ukrajiny vysiela konvoj s humanitárnou pomocou. Krátko potom absolvoval ukrajinský prezident Petro Porošenko telefonát s americkým prezidentom Obamom.

Obama povedal Porošenkovi, že akákoľvek ruská intervencia na Ukrajine bez súhlasu Kyjeva bude "neprijateľná" a bude porušením medzinárodného práva, informoval Biely dom. Dodal, že Porošenko informoval Obamu o pretrvávajúcom ostreľovaní ukrajinského územia z Ruska. Obama tiež apeloval na Porošenka, aby zachoval zdržanlivosť pri vojenských operáciách a vyhol sa civilným obetiam.

Ukrajina a Západ obviňujú Rusko z poskytovania ťažkých zbraní a ďalšieho vybavenia povstalcom na východe Ukrajiny, ale Moskva popiera.

Dnešné kremeľské vyhlásenie nasledovalo po telefonáte ruského prezidenta Vladimira Putina a predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa. Kremeľ však neoznámil, kedy sa humanitárny konvoj vydá na cestu, a neposkytol ani ďalšie podrobnosti.

Barrosov úrad napísal vo vyhlásení, že predseda EK varoval Rusko "pred akýmikoľvek jednostrannými vojenskými akciami na Ukrajine pod akoukoľvek zámienkou, vrátane humanitárnej".

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov informoval, že Rusko dohodlo detaily humanitárnej misie s ukrajinským vedením. "Dúfam, že naši západní partneri nebudú vrážať klin tam, kde netreba," dodal Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie uviedol, že ukrajinská vojenská operácia na východe vyzerá ako pokus "zrovnať región so zemou, prinútiť Rusov odísť a osídliť ho inými ľuďmi, ktorí budú mať odlišný postoj k dejinám, kultúre, priateľstvám a putám nášho národa, ktoré existovali stáročia".

Internetové vydanie ukrajinskej Pravdy napísalo, že ukrajinské vedenie informovalo dnes ruskú stranu o podmienkach, naplnenie ktorých umožní vyslanie humanitárneho konvoja. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve dodalo, že logistické aspekty misie budú zabezpečovať predstavitelia Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) a ukrajinského Červeného kríža.

Barroso, ktorý dnes hovoril aj s Porošenkom, mu zdôraznil "pripravenosť EÚ zvýšiť podporu humanitárnym akciám, riadeným ukrajinskou vládou či medzinárodnými humanitárnymi organizáciami".

Mnoho obyvateľov na rusky hovoriacom východe Ukrajiny nedôveruje novej centrálnej vláde v Kyjeve, ktorá sa dostala k moci po februárovom zvrhnutí bývalého prezidenta Viktora Janukovyča. Jeho mocenská základňa bola práve na východe Ukrajiny.

Boje sa začali mesiac po tom, čo Rusko v marci anektovalo ukrajinský polostrov Krym.