Newport 5. septembra (TASR) - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen dnes v reakcii na varovania Ruska pred snahou o vstup Ukrajiny do NATO povedal, že žiadna tretia krajina nemôže vetovať rozširovanie aliancie.
Oznámil tiež, že NATO na summite vo Walese schválilo balík nových opatrení na posilnenie obranných kapacít Gruzínska a pokročenie príprav na jeho členstvo, informovala agentúra Reuters.
Bez ohľadu na napätie s Moskvou sa však NATO bude držať základnej dohody s Ruskom. Rasmussen povedal, že účastníci summitu neprijali rozhodnutie odkloniť sa od existujúcich dohovorov s Moskvou.
Pred summitom najmä pobaltské krajiny a Poľsko spochybňovali, či dohoda NATO s Ruskom z roku 1997 ešte platí. Zakazuje okrem iného trvalé umiestnenie väčšieho počtu vojenských jednotiek v nových členských štátoch NATO v strednej a východnej Európe, dodáva agentúra DPA.
Kybernetický útok na členský štát aliancie môže vyvolať vojenský zásah
Predstavitelia Severoatlantickej aliancie sa dnes dohodli, že rozsiahly kybernetický útok na ktorýkoľvek z členských štátov NATO by mohol byť pokladaný za útok na celú alianciu, čo by zo strany NATO mohlo byť dôvodom na vojenský zásah. Informovala o tom agentúra Reuters.
Takéto rozhodnutie predstavuje rozšírenie kolektívnej bezpečnosti v reakcii na nové hrozby, ktoré môžu bez jediného výstrelu vyradiť z činnosti kritickú infraštruktúru, finančné systémy alebo štátnu správu.
Summit NATO vo WalseFOTO TASR/AP"Vyhlasujeme, že kybernetická obrana je súčasťou hlavnej úlohy zaisťovania kolektívnej bezpečnosti," povedal na tlačovej konferencii po skončení summitu NATO vo waleskom Newporte generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen.
Bude však závisieť od konkrétneho prípadu, či sa v prípade závažného kybernetického útoku uplatní piaty článok Severoatlantickej zmluvy. "Neexistuje žiadny automatizmus," povedal agentúre APA nemenovaný predstaviteľ NATO na summite vo Walese s tým, že ani spôsob reakcie aliancie nebude automaticky daný.
V roku 2007 ochromila séria kybernetických útokov členský štát aliancie Estónsko. Išlo pravdepodobne o reakciu na spory okolo presunu vojnového pamätníka z čias Sovietskeho zväzu. Väčšina západných expertov sa zhodla v názore, že za útokom stál Kremeľ, čo však Moskva rozhodne poprela.
Rasmussen znova žiadal od spojencov vyššie výdavky na obranu
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyzval dnes opätovne vlády 28 členských krajín aliancie, aby zvýšili výdavky na obranu.
"Musíme zaistiť, že NATO ostane pripravené, schopné a odhodlané brániť všetkých spojencov proti každej hrozbe," povedal Rasmussen na summite NATO v britskom Newporte. Možnosti zvyšovania obranných rozpočtov sú jednou z tém dnešného záverečného dňa summitu.
Podľa Rasmussena by sa účastníci schôdzky mali zaviazať, že zvrátia znižovanie výdavkov na obranu, informovala agentúra DPA.
Britský premiér David Cameron ako hostiteľ summitu zdôraznil, že splnenie prísľubu vynaložiť na obranu dve percentá HDP "by tým, ktorí nás ohrozujú, vyslalo silný odkaz, že naše kolektívne odhodlanie je stále silné," povedal Cameron, ktorého krajina patrí len k niekoľkým v NATO, ktoré tento cieľ splnili.
Cameron dodal, že Británia je pripravená poskytnúť 3500 vojakov pre nové aliančné jednotky rýchlej reakcie. Hlavy štátov a vlád členských krajín by mali o ich vytvorení rozhodnúť na summite.
Bezpečnostné záruky NATO sú reálne
Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie posilniť svoju vojenskú prítomnosť vo východnej Európe vysiela jasný signál Moskve, že bezpečnostné záruky, ktoré aliancia ponúka Poľsku, sú reálne a nie iba na papieri, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie poľského premiéra Donalda Tuska.
"Je to veľmi jasný signál, ktorý naši východní susedia nemôžu brať na ľahkú váhu," konštatoval poľský premiér v zjavnej narážke na Rusko. "Bezpečnostné záruky NATO prestali už existovať len na papieri a stali sa zárukami reálnymi," doplnil Tusk počas návštevy juhopoľského mesta Rybnik.
V reakcii na dianie na Ukrajine schválili dnes najvyšší predstavitelia členských krajín NATO plán posilnenia obranných opatrení vo východnej Európe.
Plán prijatý na summite vo Walese zahŕňa vytvorenie jednotiek rýchlej reakcie na ohrozenia, ako aj umiestnenie zásob i materiálno-technického zabezpečenia vo východoeurópskych krajinách, kde ich tieto jednotky budú môcť v prípade krízy rýchlo využiť.
