Novú klimatickú dohodu bude možné podpisovať od 22. apríla 2016 v newyorskom sídle OSN.
Autor TASR
Paríž 13. decembra (TASR) - Dohodu, ktorý je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), bude možné podpisovať od 22. apríla 2016 v newyorskom sídle OSN. Uvádza sa to vo vyhlásení zverejnenom organizátormi COP21.
Text parížskej dohody nepredpokladá vzdanie sa fosílnych palív, nie sú obmedzené ani emisie oxidu uhličitého (CO2), ale ráta sa v nej s tým, že jednotlivé krajiny prijmú národné ciele vedúce k znižovaniu emisií, technologickým modernizáciám a adaptácii na zmeny klímy.
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí tzv. kjótsky protokol.
Slávnostný podpisový akt sa uskutoční 22. apríla, keď sa celosvetovo slávi Deň Zeme. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v reakcii na dosiahnutie dohody v Paríži uviedol, že je vyvrcholením sedemročného úsilia s cieľom prinútiť svet, aby konal. "To, čo bolo nepredstaviteľné, je teraz nezastaviteľné...je to dobrá dohoda a vy všetci by ste mali byť hrdí," vyhlásil Pan Ki-mun v sobotu v Paríži pred delegátmi COP21. Poznamenal, že 12. december sa zapíše do dejín. Parížsku dohodu označil za "monumentálny úspech pre planétu a jej obyvateľov".
Pan, ktorý počas svojich ciest - ako povedal v sobotu - často hovorí aj s ľuďmi, ktorí zápasia s dôsledkami klimatických zmien, týmto obetiam odkázal, že "svet ich teraz počúva".
Text parížskej dohody nepredpokladá vzdanie sa fosílnych palív, nie sú obmedzené ani emisie oxidu uhličitého (CO2), ale ráta sa v nej s tým, že jednotlivé krajiny prijmú národné ciele vedúce k znižovaniu emisií, technologickým modernizáciám a adaptácii na zmeny klímy.
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí tzv. kjótsky protokol.
Slávnostný podpisový akt sa uskutoční 22. apríla, keď sa celosvetovo slávi Deň Zeme. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v reakcii na dosiahnutie dohody v Paríži uviedol, že je vyvrcholením sedemročného úsilia s cieľom prinútiť svet, aby konal. "To, čo bolo nepredstaviteľné, je teraz nezastaviteľné...je to dobrá dohoda a vy všetci by ste mali byť hrdí," vyhlásil Pan Ki-mun v sobotu v Paríži pred delegátmi COP21. Poznamenal, že 12. december sa zapíše do dejín. Parížsku dohodu označil za "monumentálny úspech pre planétu a jej obyvateľov".
Pan, ktorý počas svojich ciest - ako povedal v sobotu - často hovorí aj s ľuďmi, ktorí zápasia s dôsledkami klimatických zmien, týmto obetiam odkázal, že "svet ich teraz počúva".