Vojenské auto vezúce urnu s popolom kubánskeho lídra Fidela Castra pokrytú kubánskou zástavou počas jazdy v Santiagu 3. decembra 2016. Urna s popolom nedávno zosnulého vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra dorazila dnes do mesta Santiago de Cuba, čím ukončila svoju štyri dni trvajúcu púť cez Kubu. Foto: TASR AP
Zábery z pohrebu v Santiagu de Cuba nepriniesla naživo ani štátna televízia, čo Kubánci podľa zverejnených vyjadrení chápu, keďže ide o záležitosť, keď rodina zosnulého potrebuje trochu súkromia.
Santiago de Cuba 4. decembra (TASR) - Smútočné obrady po úmrtí dlhoročného kubánskeho vodcu Fidela Castra zavŕšilo dnes uloženie urny s jeho popolom do hrobky v meste Santiago de Cuba. Pochovanie na miestnom Cintoríne sv. Ifigénie sa uskutočnilo v úzkom rodinnom kruhu a bez prítomnosti médií.
Spravodajcovia uviedli, že počas pohrebu v ranných hodinách miestneho času bolo počuť z cintorína hudbu, ktorú hrala vojenská kapela. Následne areál opustilo armádne vozidlo, ktoré priviezlo Castrov popol z hlavného mesta Havana, a vojaci vonku oznamovali, že pohrebný obrad sa skončil.
Zábery z pohrebu v Santiagu de Cuba nepriniesla naživo ani štátna televízia, čo Kubánci podľa zverejnených vyjadrení chápu, keďže ide o záležitosť, keď rodina zosnulého "potrebuje trochu súkromia". Cestu vedúcu k cintorínu však lemovali tisíce ľudí, ktorí pri prejazde kolóny s Castrovými spopolnenými pozostatkami spievali štátnu hymnu a pokrikovali heslo "Nech žije Fidel". Castra pochovajú neďaleko Martího hrobky, uložením urny sa zavŕši deväťdňový štátny smútok, ktorý po jeho úmrtí vyhlásila kubánska vláda.
Cintorín sv. Ifigénie je národnou pamiatkou, a tiež miestom posledného odpočinku básnika a kubánskeho národného hrdinu Josého Martího, ako aj ďalších revolučných osobností. Sú tam pochovaní aj iní členovia Castrovej rodiny.
Santiago de Cuba má osobitný význam ako kolíska Castrovej revolúcie. Práve tam 26. júla 1953 viedol Fidel Castro útok na kasárne Moncada vo vtedy neúspešnej snahe zvrhnúť režim diktátora Fulgencia Batistu. Castrovo Hnutie 26. júla však napokon uspelo v roku 1959, čím sa začala jeho takmer 50-ročná vláda. Moc odovzdal v roku 2008 svojmu bratovi Raúlovi vzhľadom na zlý zdravotný stav.
Na počesť Castra zazneli čestné salvy
Pohreb dlhoročného kubánskeho vodcu Fidela Castra sa dnes začal v meste Santiago de Cuba na juhovýchode krajiny. Vojaci doviezli urnu s jeho popolom na Cintorín sv. Ifigénie, pokým tisíce ľudí zhromaždených popri ceste k cintorínu spievali národnú hymnu a volali "Viva Fidel!".
Krátko pred začiatkom pohrebu zazneli v Santiagu i v 900 kilometrov vzdialenom hlavnom meste Havane čestné salvy z diel. Uloženie urny sa konalo v úzkom rodinnom kruhu a nedostali k nemu prístup verejnosť ani médiá. V rozpore s očakávaniami z ceremónie nepriniesla naživo prenos ani štátna televízia, ktorá by mala zábery odvysielať až neskôr.
Fidel Castro zomrel 25. novembra vo veku 90 rokov. Urnu s jeho spopolnenými pozostatkami previezli počas štvordňového pohrebného sprievodu do Santiaga de Cuba, a to symbolicky po trase, akú v opačnom smere absolvoval Castro v roku 1959 po víťazstve.
Castro nechcel kult osobnosti
Kubánsky prezident Raúl Castro v sobotu vyhlásil, že jeho vláda zakáže pomenovanie ulíc a iných verejných miest po jeho bratovi Fidelovi. Zosnulý vodca si totiž neželal, aby došlo k vzniku kultu osobnosti.
Raúl Castro rečnil počas smútočného zhromaždenia v meste Santiago de Cuba, kam v sobotu dorazila urna s popolom Fidela Castra.
Kubánsky prezident uviedol, že parlament na najbližšom zasadnutí schváli zákon naplňujúci túžbu jeho brata. Fidel si podľa neho prial, aby sa po jeho smrti jeho "meno a podobizeň nikdy neobjavili v inštitúciách, uliciach, parkoch a na ďalších verejných miestach, aby sa nikdy vztyčovali busty, sochy a ďalšie formy pocty".
Na smútočnom zhromaždení v Santiagu de Cuba sa zišli státisíce ľudí. Prítomní boli aj prezidenti Bolívie, Nikaraguy a Venezuely - Evo Morales, Daniel Ortega a Nicolás Maduro, taktiež bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a brazílska exprezidentka Dilma Rousseffová.
Vojaci umiestňujú urnu s popolom kubánskeho lídra Fidela Castra pokrytú kubánskou zástavou na piedestál po jej príchode do mesta Camaguey 1. decembra 2016. Urna s popolom nedávno zosnulého vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra vyrazila v stredu z metropoly Havana na štvordňovú cestu, ktorá povedie cez 13 z 15 kubánskych provincií. Svoju púť skončí v meste Santiago de Cuba, kde bude uložená do zeme. Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok večer 25. novembra vo veku 90 rokov. Pohreb bude mať v nedeľu 4. decembra. Foto: TASR AP
Urna s popolom Fidela Castra príchodom do Santiaga de Cuba ukončila svoju štyri dni trvajúcu púť cez Kubu. Uloženie urny sa uskutoční v nedeľu na tamojšom cintoríne sv. Ifigénie, čím sa zavŕši deväťdňový štátny smútok, ktorý vyhlásila kubánska vláda.
Spopolnené pozostatky zosnulého vodcu vypravili 30. novembra spoločne s pohrebným sprievodom na vyše 800-kilometrovú cestu z ministerstva obrany v Havane. Uložené sú v malej cédrovej rakve, ktorú zdobí kubánska vlajka.
Urna s popolom putovala po trase, akú v opačnom smere absolvoval Castro v roku 1959, keď bol pod jeho vedením zosadený režim diktátora Fulgencia Batistu.
Fidel Castro zomrel 25. novembra vo veku 90 rokov, desať rokov po tom, čo sa pre zlý zdravotný stav vzdal moci a prenechal ju svojmu bratovi Raúlovi.
