Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prvom rade by podľa komisárky RE pre ľudské práva Mijatovičovej mali členské štáty otvorene odsúdiť násilie voči ruským a bieloruským obhajcom ľudských práv.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 12. októbra (TASR) - Členské štáty Rady Európy (RE) by mali viac podporovať ruských a bieloruských obhajcov ľudských práv. Uviedla v stredu komisárka RE pre ľudské práva Dunja Mijatovičová. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisárka v správe pre médiá vyhlásila, že nedávne udelenie Nobelovej ceny za mier a Ceny Václava Havla obhajcom ľudských práv z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny je uznaním medzinárodného spoločenstva za kľúčovú úlohu, ktorú obhajcovia zohrávajú pri ochrane ľudských práv, najmä v časoch vojny a krízy.
"Mnohí z nich, či už sú v exile alebo vo svojich krajinách, potrebujú rozhodnejšiu podporu členských štátov Rady Európy. Vidím minimálne štyri opatrenia, na ktoré by členské štáty mali zamerať svoje úsilie," uviedla Mijatovičová.
V prvom rade by podľa nej mali členské štáty otvorene odsúdiť násilie voči ruským a bieloruským obhajcom ľudských práv – najmä teraz, keď čelia súdnemu prenasledovaniu a trestnému stíhaniu za svoj odpor voči vojne – a žiadať okamžité prepustenie tých, ktorí boli zatknutí.
Po druhé, nepretržitá politická a praktická, čiže finančná podpora by sa mala poskytovať aj tým, ktorí zostali v Rusku a Bielorusku a sú ochotní a schopní vykonávať svoju činnosť v oblasti ľudských práv.
Po tretie, všetci členovia RE by mali nasledovať príklad tých štátov, ktoré prijali a zaviedli politiku premiestňovania, aby pomohli obhajcom ľudských práv, aktivistom občianskej spoločnosti a ich rodinám bezpečne sa usadiť mimo Ruska alebo Bieloruska. Sem patrí napríklad konzulárna spolupráca medzi členskými štátmi a výmena osvedčených postupov.
Štvrtým opatrením by malo byť poskytnutie stabilného pobytu obhajcom ľudských práv a aktivistom občianskej spoločnosti v hostiteľských krajinách, uľahčenie ich práce a poskytovanie sociálnych výhod im a ich rodinným príslušníkom. To predstavuje zásadný krok na zabezpečenie, aby mohli pokračovať vo svojich činnostiach v bezpečnom a priaznivom prostredí.
Mijatovičová pripomenula, že obrancovia ľudských práv, dobrovoľníci a nezávislí novinári z Ruska a Bieloruska zohrávajú dôležitú úlohu v kontexte vojny na Ukrajine – pracujú v teréne, dokumentujú porušovanie ľudských práv, pomáhajú obetiam a nezávisle podávajú správy celému svetu. "Neúnavne prispievajú k zvyšovaniu povedomia a vynášaniu pravdy na svetlo, niekedy s rizikom vlastnej slobody, bezpečnosti a dokonca aj životov." opísala situáciu komisárka.
Komisárka v správe pre médiá vyhlásila, že nedávne udelenie Nobelovej ceny za mier a Ceny Václava Havla obhajcom ľudských práv z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny je uznaním medzinárodného spoločenstva za kľúčovú úlohu, ktorú obhajcovia zohrávajú pri ochrane ľudských práv, najmä v časoch vojny a krízy.
"Mnohí z nich, či už sú v exile alebo vo svojich krajinách, potrebujú rozhodnejšiu podporu členských štátov Rady Európy. Vidím minimálne štyri opatrenia, na ktoré by členské štáty mali zamerať svoje úsilie," uviedla Mijatovičová.
V prvom rade by podľa nej mali členské štáty otvorene odsúdiť násilie voči ruským a bieloruským obhajcom ľudských práv – najmä teraz, keď čelia súdnemu prenasledovaniu a trestnému stíhaniu za svoj odpor voči vojne – a žiadať okamžité prepustenie tých, ktorí boli zatknutí.
Po druhé, nepretržitá politická a praktická, čiže finančná podpora by sa mala poskytovať aj tým, ktorí zostali v Rusku a Bielorusku a sú ochotní a schopní vykonávať svoju činnosť v oblasti ľudských práv.
Po tretie, všetci členovia RE by mali nasledovať príklad tých štátov, ktoré prijali a zaviedli politiku premiestňovania, aby pomohli obhajcom ľudských práv, aktivistom občianskej spoločnosti a ich rodinám bezpečne sa usadiť mimo Ruska alebo Bieloruska. Sem patrí napríklad konzulárna spolupráca medzi členskými štátmi a výmena osvedčených postupov.
Štvrtým opatrením by malo byť poskytnutie stabilného pobytu obhajcom ľudských práv a aktivistom občianskej spoločnosti v hostiteľských krajinách, uľahčenie ich práce a poskytovanie sociálnych výhod im a ich rodinným príslušníkom. To predstavuje zásadný krok na zabezpečenie, aby mohli pokračovať vo svojich činnostiach v bezpečnom a priaznivom prostredí.
Mijatovičová pripomenula, že obrancovia ľudských práv, dobrovoľníci a nezávislí novinári z Ruska a Bieloruska zohrávajú dôležitú úlohu v kontexte vojny na Ukrajine – pracujú v teréne, dokumentujú porušovanie ľudských práv, pomáhajú obetiam a nezávisle podávajú správy celému svetu. "Neúnavne prispievajú k zvyšovaniu povedomia a vynášaniu pravdy na svetlo, niekedy s rizikom vlastnej slobody, bezpečnosti a dokonca aj životov." opísala situáciu komisárka.
