Brusel/Štrasburg 10. novembra (TASR) – Po jarnom poklese počtu väzňov v európskych väzniciach, ku ktorému došlo v dôsledku karanténnych opatrení, zostala počas leta miera uväznenia vo väčšine európskych krajín vrátane Slovenska stabilná, v posledných mesiacoch však znovu začala rásť. Uviedla v utorok Rada Európy s odkazom na štúdiu uskutočnenú naprieč 31 európskymi krajinami.

Prieskum s názvom Výročná trestná štatistika Rady Európy (SPACE) uskutočnila Univerzita v Lausanne. Údaje poskytlo 35 väzenských správ z 31 členských krajín Rady Európy. Štúdia analyzuje trendy obsadenosti európskych väzníc počas roku 2020 pomocou štyroch časových období: pred pandémiou (od 1. januára), počas prvého mesiaca karanténnych opatrení (do 15. apríla), do konca protikrízových opatrení (15. jún) a do konca leta (15. septembra).

Podľa štúdie klesla od 1. januára do 15. septembra priemerná miera uväznenia o 4,6 percent – zo 121,4 na 115,8 väzňov pripadajúcich na 100 000 obyvateľov. Pokles bol spôsobený viacerými faktormi, jeden z nich bolo aj prepúšťanie väzňov (s ľahšou sadzbou), aby sa zabránilo šíreniu ochorenia COVID-19 vo väzniciach.

Do 15. apríla klesla miera uväznenia v 17 členských krajinách RE o viac ako štyri percentá a v 29 väzenských správach zostala stabilná. Švédsko, ktoré v tomto období neobmedzilo svoju populáciu karanténnymi opatreniami, bolo jedinou krajinou Rady Európy, kde miera uväznenia veľmi rýchlo vzrástla.

Počas leta, po uvoľnení obmedzujúcich opatrení, začala opäť narastať miera uväznenia v 12 krajinách - najviac v Monaku (o 30 percent), Andorre (22) a Nórsku (16,8), najmenej to pocítilo Belgicko, Rumunsko a Severné Írsko (od 4,5 do 4,8 percenta). Počet väzňov zostal stabilný aj počas leta v 22 väzenských správach, vrátane Slovenska, zatiaľ čo Bulharsko a Čierna Hora boli jediné dve krajiny s poklesom počtu väzňov aj v tomto období.

Celkovo však bola miera väzenskej populácie do polovice septembra nižšia ako na začiatku roku 2020. V sledovanom období to z 35 krajín Rady Európy, ktoré sa zúčastnili prieskumu pokles väzňov bol zaznamenaný v 20 krajinách, najviac pocítili väznice v Čiernej Hore (pokles o 21,1 percenta), Francúzsku (pokles o 13,4 percenta) a Bulharsku (pokles o 12,7 percenta). Stabilný počet väzňov si aj napriek obmedzujúcim opatreniam počas koronakrízy udržalo 11 krajín, medzi ktorými je aj Slovenská republika. K nárastu počtu väzňov v tomto období došlo len v štyroch krajinách: Andorra (nárast o 24,5 percenta), Švédsko (5,8), Dánsko (5,4) a Grécko (5,2).

Jedným z faktorov, ktoré prispeli k zníženiu väzenskej populácie, je to, že 25 väzenských správ prepúšťalo väzňov preventívne, v snahe zabrániť rozšíreniu nákazy nového koronavírusu vo väzniciach. Urobili tak: Albánsko, Andorra, Anglicko a Wales, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Cyprus, Dánsko, Francúzsko, Island, Írsko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Monako, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Severné Írsko a Škótsko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko (štátna väzenská správa aj Katalánsko), Taliansko a Turecko. Uvedené krajiny a oblasti prepustili medzi marcom a septembrom najmenej 143 000 väzňov.

Najvyššia miera prepustených väzňov pre obavu z ochorenia COVID-19 bola v Turecku (114 460, takmer 40 percent väzňov), potom v Katalánsku (23 percent), na Cypre (23 percent), vo Francúzsku a v Portugalsku (17 percent).