Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Popredný nemecký ekonóm hodnotil problémy Grécka ako aj možné dôsledky výsledku referenda.
Autor TASR
Berlín 5. júla (TASR) - Popredný nemecký ekonóm Hans-Werner Sinn, šéf mníchovského ekonomického ústavu ifo v rozhovore pre dnešné vydania viedenského denníka Die Presse uviedol, že budúcnosť Grécka závisí od výsledku dnešného referenda.
Ak ľud príjme podmienky veriteľov, krajina zrejme dostane nové peniaze. Starý záchranný program pre Atény sa pravdepodobne o niekoľko mesiacov predĺži. Grécka centrálna banka bude dostávať núdzové úvery. Keby sa však išlo presne podľa pravidiel, starý program pomoci sa už skončil. Preto by sa mal vyrokovať nový. To však prinesie problémy kancelárke Angele Merkelovej, lebo nie celá jej strana stojí za ňou.
Ak však Gréci podmienky veriteľov odmietnu, nie je pravdepodobné, že dôjde k novým rokovaniam. Najprv dôjde k vyplateniu platobných povinností štátu voči štátnym zamestnancom a dôchodcom formou dlžobných poukážok. Ale Grexit je naznačený. Aby sa podarilo stabilizovať situáciu pri úpadku bez nových peňazí zo zahraničia, musí Grécko opustiť eurozónu a devalvovať menu. To povedie k obnoveniu jej konkurencieschopnosti.
Problémy Grécka
Problém Grécka však spočíva v tom, že Grécko má uzavretú ekonomiku, ktorej export je malý. Sinn poukázal na to, že podstatný nie je vývoz, ale dovoz. V súčasnosti dováža krajina o štvrtinu agrárnych produktov viac, než ich vyváža. Paradajky kupuje v Holandsku a olivový olej v Nemecku. To je absurdné! Gréci pri devalvovanej drachme nebudú nakupovať predražené dovážané produkty. Obrátia sa k domácim tovarom. Roľníci budú mať znovu prácu. Starý textilný priemysel môže znovu ožiť. Kapitál, ktorý unikol z krajiny, by sa mal vrátiť, aby za zaň kupovali nehnuteľnosti, aby sa renovovali. Nastane boom v stavebníctve. Turistické služby sú v Grécku teraz oveľa drahšie než v Turecku. Ak zlacnejú, turisti sa vrátia.
Ľudia s vysokoškolským vzdelaním sa budú môcť venovať novým priemyselným oblastiam, v ktorých môžu prejaviť svoju inteligenciu. Prečo by Gréci nemohli nasledovať izraelský príklad a rozvíjať softvérový priemysel?
Úvery nepomáhajú
V určitom ohľade ide v krízových eurokrajinách o vnútornú devalváciu eura. Grécko, keď sa meria podľa cenovej hladiny, devalvovalo o 8 %. Je to len tretina potrebnej vnútornej devalvácie. Írsko devalvovalo už o 13 %. To stačilo, lebo tak ďaleko nevybočilo z koridoru ako Atény. Írsko sa dostalo z krízy vlastnými silami už v čase, keď vonkajšia pomoc začala v krajine účinkovať. Uskutočnili sa pokusy vyriešiť grécku krízu úvermi. Ale toto riešenie zabránilo tomu, aby si krajina pomohla z biedy sama.
Španielsko sa dostalo tiež do veľkých problémov. Španielsky štát je však celkom iný než grécky. Je fungujúci a uskutočňuje reformy so železnou dôslednosťou. Krajina má celkom inú konkurencieschopnosť. V severnom Španielsku sa nachádzajú najproduktívnejšie európske automobilky.
Na otázku, že niektorí ekonómovia varujú pred nebezpečenstvom infikovania finančných trhov gréckou chorobou, Sinn odpovedal stručne: "Od pondelka (6.7.) už o tom viac hovoriť nebudú ".
Ak ľud príjme podmienky veriteľov, krajina zrejme dostane nové peniaze. Starý záchranný program pre Atény sa pravdepodobne o niekoľko mesiacov predĺži. Grécka centrálna banka bude dostávať núdzové úvery. Keby sa však išlo presne podľa pravidiel, starý program pomoci sa už skončil. Preto by sa mal vyrokovať nový. To však prinesie problémy kancelárke Angele Merkelovej, lebo nie celá jej strana stojí za ňou.
Ak však Gréci podmienky veriteľov odmietnu, nie je pravdepodobné, že dôjde k novým rokovaniam. Najprv dôjde k vyplateniu platobných povinností štátu voči štátnym zamestnancom a dôchodcom formou dlžobných poukážok. Ale Grexit je naznačený. Aby sa podarilo stabilizovať situáciu pri úpadku bez nových peňazí zo zahraničia, musí Grécko opustiť eurozónu a devalvovať menu. To povedie k obnoveniu jej konkurencieschopnosti.
Problémy Grécka
Problém Grécka však spočíva v tom, že Grécko má uzavretú ekonomiku, ktorej export je malý. Sinn poukázal na to, že podstatný nie je vývoz, ale dovoz. V súčasnosti dováža krajina o štvrtinu agrárnych produktov viac, než ich vyváža. Paradajky kupuje v Holandsku a olivový olej v Nemecku. To je absurdné! Gréci pri devalvovanej drachme nebudú nakupovať predražené dovážané produkty. Obrátia sa k domácim tovarom. Roľníci budú mať znovu prácu. Starý textilný priemysel môže znovu ožiť. Kapitál, ktorý unikol z krajiny, by sa mal vrátiť, aby za zaň kupovali nehnuteľnosti, aby sa renovovali. Nastane boom v stavebníctve. Turistické služby sú v Grécku teraz oveľa drahšie než v Turecku. Ak zlacnejú, turisti sa vrátia.
Ľudia s vysokoškolským vzdelaním sa budú môcť venovať novým priemyselným oblastiam, v ktorých môžu prejaviť svoju inteligenciu. Prečo by Gréci nemohli nasledovať izraelský príklad a rozvíjať softvérový priemysel?
Úvery nepomáhajú
V určitom ohľade ide v krízových eurokrajinách o vnútornú devalváciu eura. Grécko, keď sa meria podľa cenovej hladiny, devalvovalo o 8 %. Je to len tretina potrebnej vnútornej devalvácie. Írsko devalvovalo už o 13 %. To stačilo, lebo tak ďaleko nevybočilo z koridoru ako Atény. Írsko sa dostalo z krízy vlastnými silami už v čase, keď vonkajšia pomoc začala v krajine účinkovať. Uskutočnili sa pokusy vyriešiť grécku krízu úvermi. Ale toto riešenie zabránilo tomu, aby si krajina pomohla z biedy sama.
Španielsko sa dostalo tiež do veľkých problémov. Španielsky štát je však celkom iný než grécky. Je fungujúci a uskutočňuje reformy so železnou dôslednosťou. Krajina má celkom inú konkurencieschopnosť. V severnom Španielsku sa nachádzajú najproduktívnejšie európske automobilky.
Na otázku, že niektorí ekonómovia varujú pred nebezpečenstvom infikovania finančných trhov gréckou chorobou, Sinn odpovedal stručne: "Od pondelka (6.7.) už o tom viac hovoriť nebudú ".
