Jednou z presadzovaných zmien, o ktorých sa bude rozhodovať v referende, je opätovné obmedzenie dĺžky prezidentského mandátu, a to na maximálne dve funkčné päťročné obdobia.
Autor TASR
Minsk 21. januára (TASR) - Bieloruský autoritársky prezident Alexandr Lukašenko vypísal vo štvrtok na 27. februára referendum o ústavných zmenách. Tie mu majú umožniť ešte viac si upevniť moc a zostať vo funkcii až do roku 2035, píše agentúra AP.
Jednou z presadzovaných zmien, o ktorých sa bude rozhodovať v referende, je opätovné obmedzenie dĺžky prezidentského mandátu, a to na maximálne dve funkčné päťročné obdobia. Takéto obmedzenie bolo počas Lukašenkovej vlády zrušené. Navrhované pravidlo má však vstúpiť do platnosti až po nástupe "novozvoleného prezidenta". Tým Lukašenkovi umožní, aby sa po skončení svojho aktuálneho mandátu v roku 2025 uchádzal o ďalšie dve funkčné obdobia v úrade.
Lukašenko je prezidentom Bieloruska už od roku 1994.
Navrhované zmeny tiež prisudzujú širšie právomoci Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu, čo je inštitúcia formálne zahŕňajúca široké spektrum bieloruskej spoločnosti, ktorá v minulosti združovala najmä predstaviteľov vlády a stúpencov režimu. Tento orgán má podľa navrhovaných zmien fungovať súbežne s parlamentom. Prezident sa automaticky stane jeho členom, a ostatní členovia ho budú môcť zvoliť aj do funkcie jeho predsedu.
Ak budú zmeny schválené, bude mať toto zhromaždenie právomoc navrhovať zákony a (ďalšie) ústavné zmeny, voliť členov ústrednej volebnej komisie krajiny, ako aj sudcu najvyššieho súdu. Taktiež bude môcť odobriť vyslanie bieloruských vojakov do zahraničia, ak takýto krok navrhne prezident. Zhromaždenie bude mať tiež právomoc odvolať samotného prezidenta v prípade, že sa zistí, že porušil ústavu, alebo spáchal velezradu či iný závažný zločin.
Zmeny počítajú aj so zrušením klauzúl o "neutralite" a "bezjadrovom statuse" Bieloruska, ktoré sú aktuálne zakotvené v ústave.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá proti Lukašenkovi kandidovala v sporných voľbách z augusta 2020, referendum kritizuje. Agentúre AP povedala, že stúpenci opozície plánujú na hlasovacích lístkoch zaškrtnúť všetky možnosti, aby ich tak zneplatnili.
Na schválenie ústavných zmien je potrebné, aby sa na referende zúčastnilo prinajmenšom 50 percent oprávnených voličov a najmenej polovica z nich za zmeny hlasovala.
V Bielorusku vypukli bezprostredne po oznámení oficiálnych výsledkov zmienených prezidentských volieb z augusta 2020 a víťazstve Lukašenka nebývalé masové protesty. Bezpečnostné zložky ich však potlačili silou, hromadným zatýkaním a zastrašovaním ich účastníkov.
Tamojšia opozícia, EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta. Cichanovská sa uchýlila do exilu. Západné krajiny na Lukašenka a popredných predstaviteľov jeho režimu uvalili sankcie.
Jednou z presadzovaných zmien, o ktorých sa bude rozhodovať v referende, je opätovné obmedzenie dĺžky prezidentského mandátu, a to na maximálne dve funkčné päťročné obdobia. Takéto obmedzenie bolo počas Lukašenkovej vlády zrušené. Navrhované pravidlo má však vstúpiť do platnosti až po nástupe "novozvoleného prezidenta". Tým Lukašenkovi umožní, aby sa po skončení svojho aktuálneho mandátu v roku 2025 uchádzal o ďalšie dve funkčné obdobia v úrade.
Lukašenko je prezidentom Bieloruska už od roku 1994.
Navrhované zmeny tiež prisudzujú širšie právomoci Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu, čo je inštitúcia formálne zahŕňajúca široké spektrum bieloruskej spoločnosti, ktorá v minulosti združovala najmä predstaviteľov vlády a stúpencov režimu. Tento orgán má podľa navrhovaných zmien fungovať súbežne s parlamentom. Prezident sa automaticky stane jeho členom, a ostatní členovia ho budú môcť zvoliť aj do funkcie jeho predsedu.
Ak budú zmeny schválené, bude mať toto zhromaždenie právomoc navrhovať zákony a (ďalšie) ústavné zmeny, voliť členov ústrednej volebnej komisie krajiny, ako aj sudcu najvyššieho súdu. Taktiež bude môcť odobriť vyslanie bieloruských vojakov do zahraničia, ak takýto krok navrhne prezident. Zhromaždenie bude mať tiež právomoc odvolať samotného prezidenta v prípade, že sa zistí, že porušil ústavu, alebo spáchal velezradu či iný závažný zločin.
Zmeny počítajú aj so zrušením klauzúl o "neutralite" a "bezjadrovom statuse" Bieloruska, ktoré sú aktuálne zakotvené v ústave.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá proti Lukašenkovi kandidovala v sporných voľbách z augusta 2020, referendum kritizuje. Agentúre AP povedala, že stúpenci opozície plánujú na hlasovacích lístkoch zaškrtnúť všetky možnosti, aby ich tak zneplatnili.
Na schválenie ústavných zmien je potrebné, aby sa na referende zúčastnilo prinajmenšom 50 percent oprávnených voličov a najmenej polovica z nich za zmeny hlasovala.
V Bielorusku vypukli bezprostredne po oznámení oficiálnych výsledkov zmienených prezidentských volieb z augusta 2020 a víťazstve Lukašenka nebývalé masové protesty. Bezpečnostné zložky ich však potlačili silou, hromadným zatýkaním a zastrašovaním ich účastníkov.
Tamojšia opozícia, EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta. Cichanovská sa uchýlila do exilu. Západné krajiny na Lukašenka a popredných predstaviteľov jeho režimu uvalili sankcie.