Maďarská vláda v roku 2020 poskytla CSSM na tento projekt dotáciu vo výške 765 miliónov forintov (2,2 milióna eur) a v ďalších dvoch rokoch po 700 miliónov forintov.
Autor TASR
Budapešť 14. apríla (TASR) - V Budapešti pokračuje rekonštrukcia bývalého slovenského evanjelického kostola na Rákociho triede, kde má vzniknúť kultúrne centrum Slovákov žijúcich v Maďarsku. Predsedníčka Celoštátnej samosprávy Slovákov v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková spravodajcovi TASR v Budapešti povedala, že ak práce budú pokračovať podľa plánu, tak do konca roka 2025 by kultúrne centrum Slovákov mohlo začať fungovať.
Zrekonštruovaný objekt na nádvorí obytných budov, ktoré boli dodatočne postavené na pozemku kostola, plánuje CSSM využiť na výstavné priestory, knižnicu, divadelnú sálu, sklad, kancelárie, ale mala by tam sídliť aj redakcia Ľudových novín.
Podľa slov predsedníčky CSSM sa práce začali pred vyše rokom odstránením padajúcich ozdobných prvkov z fasády a zafixovaním ozdobných prvkov na veži. Pokračovalo sa demoláciou prístavbových častí, komína a nebezpečnej strechy. Vzhľadom na komplikovanejšiu konštrukciu týchto častí stavby však došlo k niekoľkotýždňovému meškaniu prác.
"Medzitým sa robia ďalšie prípravy, čoskoro bude schválený plán novej strechy pamiatkovým úradom a ďalším príslušným úradom. Je to otázkou niekoľkých dní. Len čo bude povolenie k dispozícii, urobíme verejné obstarávanie na realizáciu strechy, ktorá by podľa našich plánov mala byť hotová ešte v tomto roku," spresnila Hollerová Račková.
"Tím našich architektov musel skúmať aj históriu tohto objektu, museli sa robiť prieskumy stien, farieb použitých na stenách, muriva a ďalších súčastí stavby. Potrebovali sme to aj pre hydroizoláciu v pivnici, ktorá sa už ukončila," spresnila predsedníčka.
Stavbu chcú podľa jej slov realizovať v niekoľkých etapách, a to aj v závislosti od finančných možností. "Našou požiadavkou na architektov bolo urobiť návrh tak, aby sa stavba mohla odovzdávať a vziať do užívania po etapách. Predpokladáme, že v prvom polroku budúceho roka prebehne verejné obstarávanie na stavbu a v druhej polovici roka 2024 by sa mohla začať samotná realizácia. Z toho vyplýva, že v ideálnych podmienkach by sme sa mohli nasťahovať do konca roka 2025," priblížila Hollerová Račková.
Ide o budovu symbolického významu, tak z hľadiska Slovákov v Budapešti, ale aj z hľadiska celej slovenskej komunity v Maďarsku, pretože je to objekt, ktorý si postavili v polovici 19. storočia slovenskí evanjelici pre svoje potreby. "Považujem za dôležité, že obidve vlády pochopili význam toho, aby sa takýto symbolický objekt dostal do rúk komunity, ktorá si ho postavila. Nové centrum poslúži kultúrnym, ale aj náboženským účelom, pretože ekumenická kaplnka, ktorú plánujeme vybudovať, čiastočne vráti pôvodnú funkciu tomuto objektu," uzavrela predsedníčka CSSM.
Maďarská vláda v roku 2020 poskytla CSSM na tento projekt dotáciu vo výške 765 miliónov forintov (2,2 milióna eur) a v ďalších dvoch rokoch po 700 miliónov forintov. Slovenská republika prispela v roku 2021 sumou dvoch miliónov eur.
Trojpodlažnú budovu s pivničnými priestormi a s rozlohou viac ako 2000 štvorcových metrov prevzala CSSM v posledných januárových dňoch v roku 2021. Ide o kostol cirkevného zboru, v ktorom slúžil básnik, historik, filológ a archeológ Ján Kollár. Kostol v 60. rokoch 20. storočia namiesto znárodnenia predali, preto sa k nemu Slováci v rámci reštitúcie nedostali.
Zrekonštruovaný objekt na nádvorí obytných budov, ktoré boli dodatočne postavené na pozemku kostola, plánuje CSSM využiť na výstavné priestory, knižnicu, divadelnú sálu, sklad, kancelárie, ale mala by tam sídliť aj redakcia Ľudových novín.
Podľa slov predsedníčky CSSM sa práce začali pred vyše rokom odstránením padajúcich ozdobných prvkov z fasády a zafixovaním ozdobných prvkov na veži. Pokračovalo sa demoláciou prístavbových častí, komína a nebezpečnej strechy. Vzhľadom na komplikovanejšiu konštrukciu týchto častí stavby však došlo k niekoľkotýždňovému meškaniu prác.
"Medzitým sa robia ďalšie prípravy, čoskoro bude schválený plán novej strechy pamiatkovým úradom a ďalším príslušným úradom. Je to otázkou niekoľkých dní. Len čo bude povolenie k dispozícii, urobíme verejné obstarávanie na realizáciu strechy, ktorá by podľa našich plánov mala byť hotová ešte v tomto roku," spresnila Hollerová Račková.
"Tím našich architektov musel skúmať aj históriu tohto objektu, museli sa robiť prieskumy stien, farieb použitých na stenách, muriva a ďalších súčastí stavby. Potrebovali sme to aj pre hydroizoláciu v pivnici, ktorá sa už ukončila," spresnila predsedníčka.
Stavbu chcú podľa jej slov realizovať v niekoľkých etapách, a to aj v závislosti od finančných možností. "Našou požiadavkou na architektov bolo urobiť návrh tak, aby sa stavba mohla odovzdávať a vziať do užívania po etapách. Predpokladáme, že v prvom polroku budúceho roka prebehne verejné obstarávanie na stavbu a v druhej polovici roka 2024 by sa mohla začať samotná realizácia. Z toho vyplýva, že v ideálnych podmienkach by sme sa mohli nasťahovať do konca roka 2025," priblížila Hollerová Račková.
Ide o budovu symbolického významu, tak z hľadiska Slovákov v Budapešti, ale aj z hľadiska celej slovenskej komunity v Maďarsku, pretože je to objekt, ktorý si postavili v polovici 19. storočia slovenskí evanjelici pre svoje potreby. "Považujem za dôležité, že obidve vlády pochopili význam toho, aby sa takýto symbolický objekt dostal do rúk komunity, ktorá si ho postavila. Nové centrum poslúži kultúrnym, ale aj náboženským účelom, pretože ekumenická kaplnka, ktorú plánujeme vybudovať, čiastočne vráti pôvodnú funkciu tomuto objektu," uzavrela predsedníčka CSSM.
Maďarská vláda v roku 2020 poskytla CSSM na tento projekt dotáciu vo výške 765 miliónov forintov (2,2 milióna eur) a v ďalších dvoch rokoch po 700 miliónov forintov. Slovenská republika prispela v roku 2021 sumou dvoch miliónov eur.
Trojpodlažnú budovu s pivničnými priestormi a s rozlohou viac ako 2000 štvorcových metrov prevzala CSSM v posledných januárových dňoch v roku 2021. Ide o kostol cirkevného zboru, v ktorom slúžil básnik, historik, filológ a archeológ Ján Kollár. Kostol v 60. rokoch 20. storočia namiesto znárodnenia predali, preto sa k nemu Slováci v rámci reštitúcie nedostali.