Bratislava/Chyše 17. októbra (TASR) – Bývalý skvost západočeského regiónu - zámok Chyše je opäť v plnej novogotickej kráse. Nechýbalo veľa a mohla byť z neho chátrajúca ruina, pritom do druhej svetovej vojny aj po nej bol historický objekt využívaný.

V roku 1946 sa stal majetkom Ředitelství lesů a statků, od roku 1952 do 1967 tam boli poľnohospodárske školy. Potom ho mal v správe Okresný národný výbor Most, ktorý do roku 1976 organizoval školu v prírode. Odvtedy bol zámok prázdny opustený a pripravený na generálnu opravu, ku ktorej nedošlo. Do objektov zatekalo a nastala ich devastácia. V júni 1989 bol zámok bezodplatne prevedený do majetku jednej pražskej spoločnosti a po novembri 1989 sa aj s 12-hektárovým parkom stal jej súkromným majetkom.

"Nič sa tam nedialo, majiteľ nezačal náročnú obnovu a od roku 1994 areál ponúkal na predaj. O dva roky sme ho s manželkou kúpili a v spolupráci s Pamiatkovým ústavom v Plzni začali s rozsiahlou rekonštrukciou zámku a revitalizáciou parku. Všeličo bolo zničené, napríklad z 25 kachľových pecí ostala iba jedna. Obnova bola realizovaná v rokoch 1997-2001 v rámci Programu záchrany architektonického dedičstva ČR z ministerstva kultúry. Od 30. mája 1999 je časť zámku sprístupnená verejnosti aj s expozíciou Karla Čapka. Po 74 rokoch sme v roku 2006 obnovili výrobu piva. Čaká nás ešte veľa práce s opravou objektov, ale baví nás to. Vlani sme mali 20.000 návštevníkov," povedal pre TASR Vladimír Lažanský, ktorý s manželkou Marcelou sú vlastníci zámku.

Záujem manželov Lažanských o chátrajúci zámok nebol náhodný. Generácie ich predkov ho vlastnili od roku 1766 až do zoštátnenia (1945). Pri prehliadke interiéru je minigaléria rodov Lažanských. Návštevník spozná aj obnovené reprezentačné obytné časti, barokové sály, jedáleň, spálňu, knižnicu, pánsku pracovňu, štukovú sálu či izbu, v ktorej mladý intelektuál Karel Čapek býval päť mesiacov v roku 1917, keď učil malého Prokopa Lažanského. Vzácnosťou je stropná maľba od Petra Brandla z roku 1699 aj 56 portrétov prevažne vysokých vojenských dôstojníkov z čias cisára Františka Jozefa.

"Nejde len o záchranu zámku, treba mu dať nejaký zmysel, tá pamiatka musí žiť. V minulosti bol zámok nositeľom kultúry a vzdelávania. To je aj naše poslanie a teší ma, že sme dávaní za vzor, keď sme opravili veľké súkromné šľachtické sídlo aj dali k dispozícii verejnosti. Okrem prehliadok tu mávame koncerty, divadlo, bol tu nakrúcaný televízny rozhovor s Karlom Gottom a legendou pardubických dostihov Josefom Váňom, ktorý býva neďaleko. Od minulého leta máme výstavu diel maliarky Ivy Hüttnerovej. Ja vždy hovorím, že hudba a vôňa terpentínu sú veci, ktoré zámok oživujú," zdôvodnil Lažanský.

História objektu siaha do druhej polovice 12. storočia. V 13. to bol gotický hrad kráľovským majetkom. Mikuláš z Lobkovic ho dal v roku 1578 prestavať na renesančný zámok, v roku 1708 ukončili barokovú prestavbu a za vlastníctva Prokopa III. Lažanského bola realizovaná (1856-1858) vonkajšia podoba zámku do súčasného stavu.

"V Chyše voľakedy bolo 3000 obyvateľov. Po odsune Nemcov po druhej svetovej vojne sa tu v 60. rokoch zbúralo 130 prázdnych domov. Teraz tu žije 603 obyvateľov," pripomenul Lažanský nedávne dôsledky v tamojšej prihraničnej oblasti.