Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Remišová pripomenula, že Slovensko si so sebou nesie veľký investičný dlh predošlých vlád v podobe nedostavaných ciest, nemocníc, vodovodov a kanalizácií.
Autor TASR
Brusel 18. júla (TASR) - Partnerská dohoda medzi Európskou komisiou a Slovenskom na obdobie 2021 – 2027 znamená úplnú zmenu prístupu Slovenska k eurofondom. V rozhovore pre TASR na to upozornila podpredsedníčka vlády SR a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová tesne po podpise zmluvy v sídle Európskej komisie.
Na otázku TASR či sa podarí Slovensku zlepšiť čerpanie eurofondov, Remišová zdôraznila, že "veľká zmena", ktorú prináša partnerská dohoda, je v tom, že sa nekopírujú predošlé dohody, ale prináša reformu čerpania eurofondov.
"Staviame na tom, čo fungovalo, ale zároveň prinášame novú víziu - jednoduchosť, priehľadnosť, jednotné pravidlá, jeden program a jedna metodika," vysvetlila.
To znamená menej byrokratických štruktúr pre žiadateľov a "rýchlejšie, efektívnejšie a jednoduchšie čerpanie" európskych fondov.
Za prínos považuje Remišová aj presun rozhodovacích právomocí z vlády na samosprávy. "Chceme, aby samotné obce, mestá a župy rozhodli čo potrebujú. Ak potrebujú škôlku alebo novú cestu či opravu nemocnice, tak to im podporíme. Budeme financovať tú časť, ktorá zodpovedá ich kompetenciám," odkázala.
Remišová upozornila, že z takmer 13-miliardovej sumy 4,2 miliardy eur pôjdu do zelených a klimatických cieľov a na zaistenie energetickej a strategickej bezpečnosti Slovenska. Tieto potreby zvýraznila aj ruská agresia voči Ukrajine a zistenie, že Slovensko musí diverzifikovať zdroje energie.
"Po vypuknutí vojny na Ukrajine partnerská dohoda prešla aktualizáciou tak, aby tie najdôležitejšie investície boli poskytnuté z eurofondov," vysvetlila.
Dodala, že druhá najväčšia suma pôjde na sociálnu oblasť na programy ako inklúzia, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie či trh zamestnanosti. "Potrebujeme investície do zručností, do ľudí a ľudského kapitálu," spresnila
Týka sa to aj programov pokrývajúcich rómsku problematiku, čo ocenili aj eurokomisári Elisa Ferreirová a Nicolas Schmit. Podpredsedníčka vlády povedala, že Slovensko pri riešení rómskych programov prechádza na nulové spolufinancovanie projektov a väčší dosah regiónov riešiť potrebné projekty.
"Doteraz sa robili čiastočné projekty, ktoré neboli dobre pripravené a starostovia nemali podporu. Zásadná zmena znamená integrované projekty. Časť z nich budú tvrdé investície, časť mäkké investície, čiže peniaze do zručností, na asistentov a podporu zamestnávania," uviedla.
Remišová pripomenula, že Slovensko si so sebou nesie veľký investičný dlh predošlých vlád v podobe nedostavaných ciest, nemocníc, vodovodov a kanalizácií. Preto dnes nemôže nové eurofondy nasmerovať len do inovácií, do ekologizácie či do digitalizácie.
"Aj napriek tomu, že sme 14 rokov čerpali eurofondy, stále máme viac ako 400 obcí bez pitnej vody, obce bez kanalizácie, železnice v katastrofálnom stave a nedokončenú diaľnicu," upozornila na starý investičný dlh, ktorý treba financovať aj cez eurofondy z nového programovacieho obdobia.
Na otázku TASR či sa podarí Slovensku zlepšiť čerpanie eurofondov, Remišová zdôraznila, že "veľká zmena", ktorú prináša partnerská dohoda, je v tom, že sa nekopírujú predošlé dohody, ale prináša reformu čerpania eurofondov.
"Staviame na tom, čo fungovalo, ale zároveň prinášame novú víziu - jednoduchosť, priehľadnosť, jednotné pravidlá, jeden program a jedna metodika," vysvetlila.
To znamená menej byrokratických štruktúr pre žiadateľov a "rýchlejšie, efektívnejšie a jednoduchšie čerpanie" európskych fondov.
Za prínos považuje Remišová aj presun rozhodovacích právomocí z vlády na samosprávy. "Chceme, aby samotné obce, mestá a župy rozhodli čo potrebujú. Ak potrebujú škôlku alebo novú cestu či opravu nemocnice, tak to im podporíme. Budeme financovať tú časť, ktorá zodpovedá ich kompetenciám," odkázala.
Remišová upozornila, že z takmer 13-miliardovej sumy 4,2 miliardy eur pôjdu do zelených a klimatických cieľov a na zaistenie energetickej a strategickej bezpečnosti Slovenska. Tieto potreby zvýraznila aj ruská agresia voči Ukrajine a zistenie, že Slovensko musí diverzifikovať zdroje energie.
"Po vypuknutí vojny na Ukrajine partnerská dohoda prešla aktualizáciou tak, aby tie najdôležitejšie investície boli poskytnuté z eurofondov," vysvetlila.
Dodala, že druhá najväčšia suma pôjde na sociálnu oblasť na programy ako inklúzia, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie či trh zamestnanosti. "Potrebujeme investície do zručností, do ľudí a ľudského kapitálu," spresnila
Týka sa to aj programov pokrývajúcich rómsku problematiku, čo ocenili aj eurokomisári Elisa Ferreirová a Nicolas Schmit. Podpredsedníčka vlády povedala, že Slovensko pri riešení rómskych programov prechádza na nulové spolufinancovanie projektov a väčší dosah regiónov riešiť potrebné projekty.
"Doteraz sa robili čiastočné projekty, ktoré neboli dobre pripravené a starostovia nemali podporu. Zásadná zmena znamená integrované projekty. Časť z nich budú tvrdé investície, časť mäkké investície, čiže peniaze do zručností, na asistentov a podporu zamestnávania," uviedla.
Remišová pripomenula, že Slovensko si so sebou nesie veľký investičný dlh predošlých vlád v podobe nedostavaných ciest, nemocníc, vodovodov a kanalizácií. Preto dnes nemôže nové eurofondy nasmerovať len do inovácií, do ekologizácie či do digitalizácie.
"Aj napriek tomu, že sme 14 rokov čerpali eurofondy, stále máme viac ako 400 obcí bez pitnej vody, obce bez kanalizácie, železnice v katastrofálnom stave a nedokončenú diaľnicu," upozornila na starý investičný dlh, ktorý treba financovať aj cez eurofondy z nového programovacieho obdobia.
