Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Irán je prímorský štát v juhozápadnej Ázii medzi Kaspickým morom a Indickým oceánom. V roku 1925 nastúpila na trón dynastia Pahlaví, ktorá do roku 1935 premenovala Perziu na Irán.
Autor TASR
Teherán/Bratislava 10. februára (TASR) - Islamská revolúcia v Iráne vyvrcholila vyhlásením Iránskej islamskej republiky. Udialo sa to 11. februára 1979 pred 35 rokmi.
Irán je prímorský štát v juhozápadnej Ázii medzi Kaspickým morom a Indickým oceánom. V roku 1925 nastúpila na trón dynastia Pahlaví, ktorá do roku 1935 premenovala Perziu na Irán.
Požehnaním aj prekliatím krajiny boli obrovské náleziská ropy. Keď Irán v roku 1951 znárodnil jej ťažbu, začali USA a Británia ostro zasahovať do chodu vecí v krajine. S ich pomocou sa upevnila moc šacha Mohammada Rezu Pahlavího. Ten krajinu za ropné peniaze modernizoval v západnom štýle. Zmeny v krajine vyvolali moslimský odpor, ktorý vyvrcholil v roku 1979 Islamskou revolúciou.
Po 15-ročnom exile sa do Teheránu 1. februára 1979 vrátil ajatolláh Rúholláh Músaví Chomejní, ktorý sa narodil 24. septembra 1902. Jeho rodina podľa tradície odvodzovala svoj pôvod od proroka Mohameda. Postavil sa proti Pahlavího svetským reformám, odsúdil zasahovanie USA do záležitostí Iránu a vláda ho poslala do exilu.
Nespokojnosť s Pahlavího režimom však rástla; prispievali k tomu hospodárke ťažkosti Iránu. Po príchode Chomejního do vlasti bol osud šacha spečatený. Jeho príchod predznamenali ľudové demonštrácie, ktoré o desať dní neskôr viedli ku krvavému pádu monarchie a vlády proamericky orientovaného iránskeho šacha Rezu Pahlavího.
Zvíťazila islamská revolúcia, ktorej jedným z iniciátorov bol práve Chomejní. Iránsky šiitský náboženský vodca ajatolláh Chomejní nechal popraviť odporcov a nastolil režim na báze islamu. Šach bol nútený vládnuť pomocou teroru a po vzburách v roku 1979 opustil krajinu.
Iránsku islamskú republiku vyhlásili 11. februára 1979. Počas režimu ajatolláha Chomejního sa zväčšilo napätie medzi blízkym Irakom a Západom. Iránski študenti prepadli 4. novembra 1979 veľvyslanectvo USA v Teheráne, kde zajali 90 rukojemníkov. Až 52 z nich držali v zajatí 444 dní. Západ, podporovaný arabskými štátmi obávajúcimi sa rozšírenia islamskej revolúcie, odpovedal diplomatickými a ekonomickými sankciami. V roku 1980 obsadil Irak časť územia Iránu, čo viedlo k osemročnej vojne. Krvavá vojna trvala až do roku 1988.
Ajatolláh Chomejní zomrel 3. júna 1989, avšak islamský fundamentalizmus ovláda iránsku spoločnosť i po jeho smrti.
Podľa ústavy z roku 1989 má najväčšiu moc v krajine najvyšší islamský duchovný vodca. V súčasnosti túto pozíciu od 4. júna 1989 zastáva ajatolláh Alí Chameneí.
Je to doživotná funkcia. O výkonnú moc sa delí s prezidentom (premiérom), ktorý vymenúva vládu. Zákonodarnú moc má parlament s 270 poslancami volenými na štyri roky. Dozorná rada duchovných dohliada na to, aby návrhy zákonov boli v súlade s islamom a ústavou.
Irán je prímorský štát v juhozápadnej Ázii medzi Kaspickým morom a Indickým oceánom. V roku 1925 nastúpila na trón dynastia Pahlaví, ktorá do roku 1935 premenovala Perziu na Irán.
Požehnaním aj prekliatím krajiny boli obrovské náleziská ropy. Keď Irán v roku 1951 znárodnil jej ťažbu, začali USA a Británia ostro zasahovať do chodu vecí v krajine. S ich pomocou sa upevnila moc šacha Mohammada Rezu Pahlavího. Ten krajinu za ropné peniaze modernizoval v západnom štýle. Zmeny v krajine vyvolali moslimský odpor, ktorý vyvrcholil v roku 1979 Islamskou revolúciou.
Po 15-ročnom exile sa do Teheránu 1. februára 1979 vrátil ajatolláh Rúholláh Músaví Chomejní, ktorý sa narodil 24. septembra 1902. Jeho rodina podľa tradície odvodzovala svoj pôvod od proroka Mohameda. Postavil sa proti Pahlavího svetským reformám, odsúdil zasahovanie USA do záležitostí Iránu a vláda ho poslala do exilu.
Nespokojnosť s Pahlavího režimom však rástla; prispievali k tomu hospodárke ťažkosti Iránu. Po príchode Chomejního do vlasti bol osud šacha spečatený. Jeho príchod predznamenali ľudové demonštrácie, ktoré o desať dní neskôr viedli ku krvavému pádu monarchie a vlády proamericky orientovaného iránskeho šacha Rezu Pahlavího.
Zvíťazila islamská revolúcia, ktorej jedným z iniciátorov bol práve Chomejní. Iránsky šiitský náboženský vodca ajatolláh Chomejní nechal popraviť odporcov a nastolil režim na báze islamu. Šach bol nútený vládnuť pomocou teroru a po vzburách v roku 1979 opustil krajinu.
Iránsku islamskú republiku vyhlásili 11. februára 1979. Počas režimu ajatolláha Chomejního sa zväčšilo napätie medzi blízkym Irakom a Západom. Iránski študenti prepadli 4. novembra 1979 veľvyslanectvo USA v Teheráne, kde zajali 90 rukojemníkov. Až 52 z nich držali v zajatí 444 dní. Západ, podporovaný arabskými štátmi obávajúcimi sa rozšírenia islamskej revolúcie, odpovedal diplomatickými a ekonomickými sankciami. V roku 1980 obsadil Irak časť územia Iránu, čo viedlo k osemročnej vojne. Krvavá vojna trvala až do roku 1988.
Ajatolláh Chomejní zomrel 3. júna 1989, avšak islamský fundamentalizmus ovláda iránsku spoločnosť i po jeho smrti.
Podľa ústavy z roku 1989 má najväčšiu moc v krajine najvyšší islamský duchovný vodca. V súčasnosti túto pozíciu od 4. júna 1989 zastáva ajatolláh Alí Chameneí.
Je to doživotná funkcia. O výkonnú moc sa delí s prezidentom (premiérom), ktorý vymenúva vládu. Zákonodarnú moc má parlament s 270 poslancami volenými na štyri roky. Dozorná rada duchovných dohliada na to, aby návrhy zákonov boli v súlade s islamom a ústavou.
