Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mexický farmár stojí pred portrétom mexického revolucionára Emiliana Zapatu, namaľovanom na múre na námestí v San Salvador Atenco.
Autor TASR
Anenecuilco/Bratislava 8. augusta (TASR) - Revolucionár Emiliano Zapata sa stal pre domorodých obyvateľov hrdinom - symbolom hnutia usilujúceho sa o pôdu pre Indiánov i ďalších skupín odporu, vrátane Zapatistickej armády národného oslobodenia (EZLN). V piatok 8. augusta si pripomíname 135. výročie jeho narodenia.
Stal sa nezomierajúcou legendou, ktorú oživujú nielen Mexičania najmä v deň výročia jeho zavraždenia, ale aj umelci na plátnach obrazov, hudobníci i filmári – film režiséra Eliu Kazana Viva Zapata! z roku 1952 získal tri najvyššie ocenenia Americkej filmovej akadémie, keď legendárneho revolucionára stvárnil Marlon Brando.
Emiliano Zapata sa narodil 8. augusta 1879 v Anenecuilcu v mexickom štáte Morelos. V čase jeho mladosti dlhodobo vládol v krajine diktátor Porfirio Díaz, ktorý umožňoval, aby sa pôda sústreďovala v rukách čoraz menšieho počtu vlastníkov. Tí potom zdierali chudobných roľníkov, Indiánov, nútili ich zadlžovať sa a viazať sa k majiteľom pôdy.
Aj keď Zapatova rodina nepatrila medzi bohatých, nebola ani najchudobnejšia - nikdy nestratila slobodu a nezávislosť. Emiliano Zapata sa však už ako 18-ročný pridal k protestu proti jednému z veľkomajiteľov pôdy, za čo ho zatkli. Skúsenosti s organizovaním ľudí získal počas sedemročnej služby v armáde, kde dosiahol hodnosť seržanta. Neskôr sa vo svojej dedine stal členom miestnej rady, získal si dôveru roľníkov, ktorých sa pokúšal ochrániť pred konfiškáciou pôdy a ďalším ožobračovaním.
Keď v roku 1910 vypuklo povstanie proti diktátorovi Díazovi, Zapata sa pridal k revolucionárom, vedeným kandidátom na prezidenta za Národnú stranu. Čoskoro prepukol medzi vládnymi vojskami a vzbúrencami ozbrojený konflikt. Zapata, ktorý mal skúsenosti z vojenskej služby, vybudoval oslobodeneckú armádu juhu a postavil sa na čelo vzbúrených roľníkov. Po páde diktátora v roku 1911 pokračoval v boji proti generálovi Huertovi s Franciscom Panchom Villom a v roku 1914 sa im podarilo obsadiť hlavné mesto Mexika.
Revolúcia namierená proti Porfíriovi Díazovi bola síce úspešná, ale Zapatova radikálna frakcia sa po nej na politickej scéne Mexika nedokázala presadiť. Zapata sa stiahol na juh a za rok dostal pod kontrolu územie južného Mexika. Vyháňal veľkostatkárov, ktorí konfiškovali pôdu roľníkom, a spätne ju prerozdeľoval. Pod heslom "Tierra y Libertad" (Pôda a sloboda) pokračoval v partizánskej vojne. Keď sa presvedčil, že nová vláda sa nezasadzuje za práva domorodcov, vypracoval na území, ktoré ovládal, vlastný program: obsahoval vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme, vrátenie pozemkov zabraných veľkomajiteľmi ich pôvodným majiteľom, pripravil zákony o pracovných podmienkach, vlastníctve, školstve, armáde, manželstve a slobode prejavu. Začal s obnovou hospodárstva, oživil výrobu v zničených cukrovaroch.
Zapata viedol povstanie roľníkov za pozemkovú reformu osem rokov. Dňa 10. apríla 1919 sa dal vlákať do pasce a v meste Chinameca ho mexické vládne jednotky zastrelili.
Emiliana Zapatu, vodcu mexickej revolúcie preslávil aj výrok "Lepšie zomrieť na vlastných nohách ako na kolenách".
Stal sa nezomierajúcou legendou, ktorú oživujú nielen Mexičania najmä v deň výročia jeho zavraždenia, ale aj umelci na plátnach obrazov, hudobníci i filmári – film režiséra Eliu Kazana Viva Zapata! z roku 1952 získal tri najvyššie ocenenia Americkej filmovej akadémie, keď legendárneho revolucionára stvárnil Marlon Brando.
Emiliano Zapata sa narodil 8. augusta 1879 v Anenecuilcu v mexickom štáte Morelos. V čase jeho mladosti dlhodobo vládol v krajine diktátor Porfirio Díaz, ktorý umožňoval, aby sa pôda sústreďovala v rukách čoraz menšieho počtu vlastníkov. Tí potom zdierali chudobných roľníkov, Indiánov, nútili ich zadlžovať sa a viazať sa k majiteľom pôdy.
Aj keď Zapatova rodina nepatrila medzi bohatých, nebola ani najchudobnejšia - nikdy nestratila slobodu a nezávislosť. Emiliano Zapata sa však už ako 18-ročný pridal k protestu proti jednému z veľkomajiteľov pôdy, za čo ho zatkli. Skúsenosti s organizovaním ľudí získal počas sedemročnej služby v armáde, kde dosiahol hodnosť seržanta. Neskôr sa vo svojej dedine stal členom miestnej rady, získal si dôveru roľníkov, ktorých sa pokúšal ochrániť pred konfiškáciou pôdy a ďalším ožobračovaním.
Keď v roku 1910 vypuklo povstanie proti diktátorovi Díazovi, Zapata sa pridal k revolucionárom, vedeným kandidátom na prezidenta za Národnú stranu. Čoskoro prepukol medzi vládnymi vojskami a vzbúrencami ozbrojený konflikt. Zapata, ktorý mal skúsenosti z vojenskej služby, vybudoval oslobodeneckú armádu juhu a postavil sa na čelo vzbúrených roľníkov. Po páde diktátora v roku 1911 pokračoval v boji proti generálovi Huertovi s Franciscom Panchom Villom a v roku 1914 sa im podarilo obsadiť hlavné mesto Mexika.
Revolúcia namierená proti Porfíriovi Díazovi bola síce úspešná, ale Zapatova radikálna frakcia sa po nej na politickej scéne Mexika nedokázala presadiť. Zapata sa stiahol na juh a za rok dostal pod kontrolu územie južného Mexika. Vyháňal veľkostatkárov, ktorí konfiškovali pôdu roľníkom, a spätne ju prerozdeľoval. Pod heslom "Tierra y Libertad" (Pôda a sloboda) pokračoval v partizánskej vojne. Keď sa presvedčil, že nová vláda sa nezasadzuje za práva domorodcov, vypracoval na území, ktoré ovládal, vlastný program: obsahoval vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme, vrátenie pozemkov zabraných veľkomajiteľmi ich pôvodným majiteľom, pripravil zákony o pracovných podmienkach, vlastníctve, školstve, armáde, manželstve a slobode prejavu. Začal s obnovou hospodárstva, oživil výrobu v zničených cukrovaroch.
Zapata viedol povstanie roľníkov za pozemkovú reformu osem rokov. Dňa 10. apríla 1919 sa dal vlákať do pasce a v meste Chinameca ho mexické vládne jednotky zastrelili.
Emiliana Zapatu, vodcu mexickej revolúcie preslávil aj výrok "Lepšie zomrieť na vlastných nohách ako na kolenách".
