Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Proti návrhu bol aj samotný Izrael, ktorý varoval, že podnieti násilie, a Spojené štáty ako jeho spojenec, ako aj Maďarsko, Česká republika a Argentína.
Autor TASR
New York 18. septembra (TASR) – Valné zhromaždenie OSN v stredu schválilo nezáväznú rezolúciu, ktorá vyzýva Izrael, aby sa do jedného roka stiahol z okupovaných palestínskych území. Za rezolúciu hlasovalo 124 zo 193 členských krajín VZ, 14 bolo proti a 43 sa zdržalo, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Proti návrhu bol aj samotný Izrael, ktorý varoval, že podnieti násilie, a Spojené štáty ako jeho spojenec, ako aj Maďarsko, Česká republika a Argentína.
Text rezolúcie je založený na poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z júla 2024, ktorý označil izraelskú okupáciu od roku 1967 za "nezákonnú". V pôvodnom návrhu bola požiadavka, aby Izrael ukončil svoju nezákonnú prítomnosť na okupovaných palestínskych územiach do šiestich mesiacov od prijatia dokumentu.
Rezolúcia požaduje okrem stiahnutia Izraela z palestínskych území aj zastavenie budovania nových židovských osád, vrátenie zabratej pôdy a majetku a možnosť návratu vysídlených Palestínčanov. Vyzýva tiež štáty, aby zastavili dodávky zbraní Izraelu, keď existujú dôvodné podozrenia, že môžu byť použité na okupovaných územiach.
O zvolanie mimoriadneho zasadnutia VZ OSN zhromaždenia požiadali arabské krajiny. Konalo sa krátko pred otvorením 79. všeobecnej rozpravy, ktorá sa začne 24. septembra.
"Chceme využiť tlak medzinárodného spoločenstva vo Valnom zhromaždení a tlak historického rozhodnutia MSD, aby sme prinútili Izrael zmeniť jeho správanie," povedal v pondelok palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr. "Palestínčania chcú žiť — nie prežiť. Chcú byť v bezpečí svojich domovov," dodal.
Izrael rezolúciu ostro kritizoval. "Je to hanebné rozhodnutie, ktoré podporuje diplomatický terorizmus Palestínskej samosprávy," uviedol izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon. "Namiesto toho, aby si Valné zhromaždenie pripomenulo výročie masakry zo 7. októbra odsúdením Hamasu a výzvou na prepustenie všetkých 101 zostávajúcich rukojemníkov, naďalej tancuje tak, ako píska Palestínska samospráva, ktorá podporuje vrahov z Hamasu," dodal.
Americká veľvyslankyňa Linda Thomasová-Greenfieldová odsúdila rezolúciu ešte pred hlasovaním ako "poburujúcu". Podľa nej nepomôže dosiahnuť mier a tiež okrem iného neuznáva, že "teroristická organizácia Hamas v súčasnosti vládne v Pásme Gazy".
Zatiaľ čo Bezpečnostná rada je v otázke Pásma Gazy do značnej miery paralyzovaná a USA opakovane vetujú pokusy o kritiku Izraela, Valné zhromaždenie OSN prijalo niekoľko rezolúcií na podporu palestínskych civilistov v súčasnej vojne. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady však nemá nijaká krajina vo VZ právo veta.
V rámci tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967 Izrael obsadil Západný breh Jordánu, východný Jeruzalem a Pásmo Gazy. Izraelské osídľovanie okupovaných území je mnohými štátmi vnímané ako porušovanie medzinárodného práva a ako prekážka vytvorenia nezávislého palestínskeho štátu.
Proti návrhu bol aj samotný Izrael, ktorý varoval, že podnieti násilie, a Spojené štáty ako jeho spojenec, ako aj Maďarsko, Česká republika a Argentína.
Text rezolúcie je založený na poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z júla 2024, ktorý označil izraelskú okupáciu od roku 1967 za "nezákonnú". V pôvodnom návrhu bola požiadavka, aby Izrael ukončil svoju nezákonnú prítomnosť na okupovaných palestínskych územiach do šiestich mesiacov od prijatia dokumentu.
Rezolúcia požaduje okrem stiahnutia Izraela z palestínskych území aj zastavenie budovania nových židovských osád, vrátenie zabratej pôdy a majetku a možnosť návratu vysídlených Palestínčanov. Vyzýva tiež štáty, aby zastavili dodávky zbraní Izraelu, keď existujú dôvodné podozrenia, že môžu byť použité na okupovaných územiach.
O zvolanie mimoriadneho zasadnutia VZ OSN zhromaždenia požiadali arabské krajiny. Konalo sa krátko pred otvorením 79. všeobecnej rozpravy, ktorá sa začne 24. septembra.
"Chceme využiť tlak medzinárodného spoločenstva vo Valnom zhromaždení a tlak historického rozhodnutia MSD, aby sme prinútili Izrael zmeniť jeho správanie," povedal v pondelok palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr. "Palestínčania chcú žiť — nie prežiť. Chcú byť v bezpečí svojich domovov," dodal.
Izrael rezolúciu ostro kritizoval. "Je to hanebné rozhodnutie, ktoré podporuje diplomatický terorizmus Palestínskej samosprávy," uviedol izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon. "Namiesto toho, aby si Valné zhromaždenie pripomenulo výročie masakry zo 7. októbra odsúdením Hamasu a výzvou na prepustenie všetkých 101 zostávajúcich rukojemníkov, naďalej tancuje tak, ako píska Palestínska samospráva, ktorá podporuje vrahov z Hamasu," dodal.
Americká veľvyslankyňa Linda Thomasová-Greenfieldová odsúdila rezolúciu ešte pred hlasovaním ako "poburujúcu". Podľa nej nepomôže dosiahnuť mier a tiež okrem iného neuznáva, že "teroristická organizácia Hamas v súčasnosti vládne v Pásme Gazy".
Zatiaľ čo Bezpečnostná rada je v otázke Pásma Gazy do značnej miery paralyzovaná a USA opakovane vetujú pokusy o kritiku Izraela, Valné zhromaždenie OSN prijalo niekoľko rezolúcií na podporu palestínskych civilistov v súčasnej vojne. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady však nemá nijaká krajina vo VZ právo veta.
V rámci tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967 Izrael obsadil Západný breh Jordánu, východný Jeruzalem a Pásmo Gazy. Izraelské osídľovanie okupovaných území je mnohými štátmi vnímané ako porušovanie medzinárodného práva a ako prekážka vytvorenia nezávislého palestínskeho štátu.
