Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V sledovanom období dominovalo na extrémistickej scéne aj antisystémové hnutie.
Autor TASR
Praha 25. júla (TASR) - Rusko v prvej polovici tohto roka podnikalo proti Česku rôzne hybridné operácie, ktorých cieľom bolo oslabovať dôveru ľudí v štát. Okrem kremeľskej propagandy na českej extrémistickej scéne dominovalo antisystémové hnutie, začalo však narážať na svoje limity. V správe o extrémizme za prvý polrok 2024 to vo štvrtok uviedlo české ministerstvo vnútra, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Ruské bezpečnostné zložky získali v Česku podľa rezortu pevnú a ľahko ovplyvniteľnú základňu na šírenie svojho vplyvu. Kremeľská propaganda má v krajine celkovo značný vplyv na určovanie naratívov na extrémistickej a populistickej scéne, uvádza sa v správe.
"Rusko proti Česku priebežne podnikalo hybridné operácie a mnoho inštitúcií sa stalo opakovane terčom kyberútokov. Keď k tomu pripočítam, že policajti zadržali Kolumbijca podozrivého z podpaľačstva na objednávku ruských bezpečnostných zložiek, je jasné, že Rusko proti nám útočí všetkými možnými prostriedkami," komentoval situáciu český minister vnútra Vít Rakušan.
V krajine sa tiež podľa ministerstva úspešne etablovalo kvázimediálne spravodajstvo, ktoré šíri nenávistné obsahy a otvorene či v skrytosti nahráva nepriateľskému pôsobeniu Ruska proti ČR. "Našlo si stálych odberateľov, ktorí mu dôverujú a odmietajú veriť informáciám serióznych médií," uviedol rezort vnútra.
Nenávistná rétorika je však podľa neho len jednou zo zložiek proruskej propagandy. Jej prioritou už podľa ministerstva nie je vzbudzovať negatívne emócie proti menšinám, ale podporovať pozitívny obraz Ruska. "Cieľom kremeľskej propagandy je primárne oslabovať dôveru ľudí v štát a vyvolať v nich pocit, že Rusko je zdravou a progresívnou alternatívou," dodal rezort.
V sledovanom období dominovalo na extrémistickej scéne aj antisystémové hnutie. Podľa správy však narazilo na roztrieštenosť, absenciu vízie a tiež "krátku životnosť" hlavných predstaviteľov, ktorí vzišli z prostredia sociálnych sietí. Táto scéna opäť kopírovala kremeľský pohľad na vojnu na Ukrajine.
Okrem toho sa podľa správy objavila aj séria nenávistných prejavov proti Ukrajincom a policajní špecialisti na extrémizmus tiež upozornili na nárast antisemitských incidentov najmä v online priestore.
V prvej polovici tohto roka polícia evidovala sto nenávistne motivovaných trestných činov a stíhala celkom 72 osôb. Najčastejšie podľa rezortu vnútra išlo o násilie a vyhrážanie sa.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Ruské bezpečnostné zložky získali v Česku podľa rezortu pevnú a ľahko ovplyvniteľnú základňu na šírenie svojho vplyvu. Kremeľská propaganda má v krajine celkovo značný vplyv na určovanie naratívov na extrémistickej a populistickej scéne, uvádza sa v správe.
"Rusko proti Česku priebežne podnikalo hybridné operácie a mnoho inštitúcií sa stalo opakovane terčom kyberútokov. Keď k tomu pripočítam, že policajti zadržali Kolumbijca podozrivého z podpaľačstva na objednávku ruských bezpečnostných zložiek, je jasné, že Rusko proti nám útočí všetkými možnými prostriedkami," komentoval situáciu český minister vnútra Vít Rakušan.
V krajine sa tiež podľa ministerstva úspešne etablovalo kvázimediálne spravodajstvo, ktoré šíri nenávistné obsahy a otvorene či v skrytosti nahráva nepriateľskému pôsobeniu Ruska proti ČR. "Našlo si stálych odberateľov, ktorí mu dôverujú a odmietajú veriť informáciám serióznych médií," uviedol rezort vnútra.
Nenávistná rétorika je však podľa neho len jednou zo zložiek proruskej propagandy. Jej prioritou už podľa ministerstva nie je vzbudzovať negatívne emócie proti menšinám, ale podporovať pozitívny obraz Ruska. "Cieľom kremeľskej propagandy je primárne oslabovať dôveru ľudí v štát a vyvolať v nich pocit, že Rusko je zdravou a progresívnou alternatívou," dodal rezort.
V sledovanom období dominovalo na extrémistickej scéne aj antisystémové hnutie. Podľa správy však narazilo na roztrieštenosť, absenciu vízie a tiež "krátku životnosť" hlavných predstaviteľov, ktorí vzišli z prostredia sociálnych sietí. Táto scéna opäť kopírovala kremeľský pohľad na vojnu na Ukrajine.
Okrem toho sa podľa správy objavila aj séria nenávistných prejavov proti Ukrajincom a policajní špecialisti na extrémizmus tiež upozornili na nárast antisemitských incidentov najmä v online priestore.
V prvej polovici tohto roka polícia evidovala sto nenávistne motivovaných trestných činov a stíhala celkom 72 osôb. Najčastejšie podľa rezortu vnútra išlo o násilie a vyhrážanie sa.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
