Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juhokórejské úrady dali celkovo utratiť 47.000 kusov ošípaných. Krv znich sa v dôsledku silných lejakov dostala do prítoku rieky Imdžin, ktorá preteká demilitarizovaným pásmom medzi oboma Kóreami.
Autor TASR
Soul 13. novembra (TASR) - Rieku neďaleko hraníc medzi Severnou a Južnou Kóreou sfarbila načerveno krv z prasiat, ktoré na juhu polostrova zlikvidovali s cieľom zabrániť šíreniu Afrického moru ošípaných (AMO). Informovala o tom v utorok spravodajská televízia BBC.
Juhokórejské úrady dali celkovo utratiť 47.000 kusov ošípaných. Krv z utratených zvierat sa v dôsledku silných lejakov dostala do prítoku rieky Imdžin, ktorá preteká demilitarizovaným pásmom medzi oboma Kóreami.
Obavy, že by krv mohla spôsobiť šírenie Afrického moru ošípaných na iné zvieratá, juhokórejské úrady odmietli. Ubezpečili, že ošípané pred zabitím dezinfikovali a podnikli všetky potrebné opatrenia proti ďalšiemu šíreniu nákazy.
Úrady ošípané utratili počas uplynulého víkendu. Nemohli ich však okamžite uložiť do zeme, pretože neboli k dispozícii plastové kontajnery využívané na tento účel. Telá prasiat preto dočasne ponechali v nákladných autách v blízkosti hranice, odkiaľ ich krv unikla do rieky.
AMO zaznamenali v Južnej Kórei v septembri už tohto roku. Predpokladá sa, že nákazu do krajiny dostali zvieratá, ktoré voľne prechádzajú cez prísne stráženú medzikórejskú hranicu.
V KĽDR zaznamenali prvý prípad AMO už v máji. Soul podnikol na zabránenie rozšírenia nákazy mimoriadne opatrenia. Napriek tomuto úsiliu sa prvý prípad nákazy objavil 17. septembra, pričom celkovo ich doteraz zaevidovali 13. V Južnej Kórei sa nachádza 6700 fariem, kde sa chovajú ošípané.
Africký mor ošípaných v tomto roku spustošil chovy na farmách v Číne, kde bolo údajne zlikvidovaných vyše milióna prasiat. Nákaza sa rozšírila aj do Vietnamu, Kambodže či Mongolska.
Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre celý priemysel s ošípanými.
Prejavuje sa vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou úmrtnosťou s príznakmi podobnými klasickému moru ošípaných: ťažké dýchanie, krvavá hnačka, nafialovelé sfarbenie kože a potácanie.
Vakcína proti AMO nebola dodnes vyvinutá. Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky. V Európe bola potvrdená v Španielsku a Portugalsku v 60. rokoch minulého storočia. Vírus sa na človeka neprenáša.
Juhokórejské úrady dali celkovo utratiť 47.000 kusov ošípaných. Krv z utratených zvierat sa v dôsledku silných lejakov dostala do prítoku rieky Imdžin, ktorá preteká demilitarizovaným pásmom medzi oboma Kóreami.
Obavy, že by krv mohla spôsobiť šírenie Afrického moru ošípaných na iné zvieratá, juhokórejské úrady odmietli. Ubezpečili, že ošípané pred zabitím dezinfikovali a podnikli všetky potrebné opatrenia proti ďalšiemu šíreniu nákazy.
Úrady ošípané utratili počas uplynulého víkendu. Nemohli ich však okamžite uložiť do zeme, pretože neboli k dispozícii plastové kontajnery využívané na tento účel. Telá prasiat preto dočasne ponechali v nákladných autách v blízkosti hranice, odkiaľ ich krv unikla do rieky.
AMO zaznamenali v Južnej Kórei v septembri už tohto roku. Predpokladá sa, že nákazu do krajiny dostali zvieratá, ktoré voľne prechádzajú cez prísne stráženú medzikórejskú hranicu.
V KĽDR zaznamenali prvý prípad AMO už v máji. Soul podnikol na zabránenie rozšírenia nákazy mimoriadne opatrenia. Napriek tomuto úsiliu sa prvý prípad nákazy objavil 17. septembra, pričom celkovo ich doteraz zaevidovali 13. V Južnej Kórei sa nachádza 6700 fariem, kde sa chovajú ošípané.
Africký mor ošípaných v tomto roku spustošil chovy na farmách v Číne, kde bolo údajne zlikvidovaných vyše milióna prasiat. Nákaza sa rozšírila aj do Vietnamu, Kambodže či Mongolska.
Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre celý priemysel s ošípanými.
Prejavuje sa vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou úmrtnosťou s príznakmi podobnými klasickému moru ošípaných: ťažké dýchanie, krvavá hnačka, nafialovelé sfarbenie kože a potácanie.
Vakcína proti AMO nebola dodnes vyvinutá. Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky. V Európe bola potvrdená v Španielsku a Portugalsku v 60. rokoch minulého storočia. Vírus sa na človeka neprenáša.
