Vydávame chronológiu medzinárodných udalostí z roku 2014.
Autor TASR
Bratislava 10. decembra (TASR) - Vydávame chronológiu medzinárodných udalostí z roku 2014.
1. januára - Lotyšsko ako už v poradí 18. štát eurozóny oficiálne prijalo menu euro.
1. januára - Grécko prevzalo od Litvy rotujúce polročné predsedníctvo v EÚ.
17. januára - Bohuslav Sobotka bol vymenovaný za predsedu vlády Českej republiky; jeho vláda bola vymenovaná 29. januára.
V západnej Afrike sa začal rozmach doposiaľ vôbec najväčšej a najtragickejšej epidémie vírusového ochorenia ebola, trvajúcej až do súčasnosti - ochorelo už vyše 14.000 ľudí a zomrelo najmenej 5000 osôb.
7.-23. februára - XXIII. Zimné olympijské hry v ruskom meste Soči.
13. februára - Belgicko sa stalo prvým štátom na svete, ktorý legalizoval eutanáziu pre nevyliečiteľne chorých jedincov hocijakého veku.
22. februára - Po niekoľkých dňoch občianskych nepokojov v Kyjeve, ktoré si vyžiadali okolo stovky mŕtvych, hlasoval ukrajinský parlament za zosadenie prezidenta Viktora Janukovyča z funkcie; nahradil ho Oleksandr Turčynov.
26. februára (do súčasnosti) - Začínajú sa proruské nepokoje na Ukrajine, ktoré v konečnom dôsledku viedli k anexii polostrova Krym k Ruskej federácii a k povstaniam v oblastiach Doneckej a Luhanskej.
6. marca - Krymský parlament prijal rozhodnutie o pripojení Krymu k Rusku.
8. marca – Lietadlo Boeing-777, let MH370 spoločnosti Malaysia Airlines s 239 ľuďmi na palube, sa na ceste z Kuala Lumpuru do Pekingu stratilo nad Thajským zálivom. Predpokladá sa, že stroj sa zrútil do vôd Indického oceánu.
16. marca - Konalo sa referendum o štatúte polostrova Krym.
21. marca - Po tom, čo prezident Vladimir Putin podpísal zákon završujúci proces anexie, Rusko Krym oficiálne anektovalo.
24. marca - Británia, USA, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Japonsko a Kanada na mimoriadnom zasadaní dočasne vylúčili Rusko zo skupiny najvyspelejších štátov sveta G8.
27. marca - Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu č. 68/262, ktorou uznáva Krym v rámci medzinárodných hraníc Ukrajiny a odmieta platnosť krymského referenda z roku 2014.
31. marca - Medzinárodný súdny dvor (ICJ), hlavný súdny orgán OSN, rozhodol, že japonský program lovu veľrýb vo vodách Antarktídy nie je vedecký a Japonsko preto musí dodržiavať záväzok na zákaz komerčného lovu týchto morských cicavcov, ktorý už predtým podpísalo.
6. apríla - V maďarských parlamentných voľbách zvíťazila strana Fidesz Viktora Orbána.
10. apríla - V reakcii na tohtoročnú krymskú krízu prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) rezolúciu o pozastavení hlasovacieho práva ruskej delegácii, ako aj o pozastavení práva Ruska byť zastúpené vo vedúcich orgánoch PZ RE a práva zúčastňovať sa na volebných pozorovateľských misiách.
14. apríla – Odhadom asi 276 dievčat a žien uniesli ako rukojemníčky z jednej školy v Nigérii.
16. apríla - Viac než 290 ľudí, väčšinou stredoškolských žiakov, zahynulo pri havárii juhokórejského trajektu Sewol neďaleko ostrova Čedžu.
27. apríla - V nedeľu Božieho milosrdenstva svätorečila katolícka cirkev pápežov Jána XXIII. Jána Pavla II.
28. apríla - Do platnosti vstúpili nové ekonomické sankcie Spojených štátov voči Rusku, postihujúce spoločnosti blízke a jedincov blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
2. mája - Požiar budovy odborov v ukrajinskom meste Odesa.
5. mája - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila rozšírenie sa detskej obrny v najmenej desiatich štátoch sveta za veľké nebezpečenstvo pre zdravie v globálnom meradle.
5. mája - Militanti teroristickej organizácie Boko Haram organizácie zabili pri nočnom útoku v nigérijskom meste Gamboru Ngala približne 300 ľudí.
11. mája – Konalo sa referendum Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky o samostatnosti. Vyše 90 ľudí sa vyslovilo za samostatnosť týchto dvoch oblastí na východe Ukrajiny.
20. mája - Nigérijskí teroristi zabili pri bombovom útoku v meste Jos 118 ľudí.
22.-25. mája - Konali sa voľby do Európskeho parlamentu; volilo sa dovedna 751 europoslancov.
22. mája - Po tom, čo sa dlhodobo nedarilo utíšiť politické nepokoje v Thajsku, zvrhla kráľovská armáda dočasnú vládu Niváttumronga Búnsongpajsana.
24. mája - Zástupcovia ľudových republík Doneckej a Luhanskej podpísali dohodu o spojení a vytvorení štátneho útvaru Novorusko, (Novorossija).
25. mája - V prezidentských voľbách na Ukrajine bol zvolený Petro Porošenko.
5. júna (do súčasnosti) - Sunnitská militantná organizácia nazývaná Islamský štát v Iraku a Levante (skratkami ISIL, ISIS, IS) začala ofenzívu naprieč územím severného Iraku s cieľom dobyť iracké hlavné mesto Bagdad a zvrhnúť šiitskú vládu vedenú premiérom Núrím Málikím.
7. júna - Prezidentskú prísahu zložil a prezidentom Ukrajiny sa stal Petro Porošenko, zvolený v májových voľbách.
12. júna - 13. júla - Majstrovstvá sveta vo futbale v Brazílii, ktorých víťazom sa stalo Nemecko.
19. júna - Španielsky kráľ Juan Carlos (Ján Karol I.) abdikoval v prospech svojho syna, ktorý nastúpil na trón ako Filip VI.
1. júla – Taliansko prevzalo od Grécka rotujúce polročné predsedníctvo v EÚ.
1. júla - Slovensko preberá od Maďarska rotujúce ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4), aliancii štyroch štátov strednej Európy: Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska.
8. júla až 26. augusta - V období zvyšujúceho sa napätia medzi Izraelom a hnutím islamského odporu Hamas, ku ktorému došlo po únose a vražde troch izraelských mladíkov z júna a odvetnom zabití palestínskeho tínedžera v júli, začal Izrael v palestínskom pásme Gazy operáciu Ochranné ostrie (Protective Edge). Vojenská akcia sa začala množstvom raketových útokov a o týždeň neskôr prišla na rad aj pozemná invázia. Za sedem týždňov bojov bolo zabitých okolo 2100 Palestínčanov a 71 Izraelčanov.
17. júla - Po päťdňovom humanitárnom prímerí potvrdil Izrael začiatok pozemnej ofenzívy v Gaze.
17. júla - Pravdepodobne po zostrelení raketou havarovalo na Ukrajine lietadlo Boeiong-777 spoločnosti Malaysia Airlines, let MH17. Zahynulo 298 ľudí vrátane 15 členov posádky.
21. júla - V reakcii na zostrelenie lietadla letu MH17 malajzijských aerolínií prijala Bezpečnostná rada OSN rezolúciu č. 2166.
24. júla - Lietadlo letu 5017 aerolínií Air Algérie havarovalo v Mali, zomrelo všetkých 116 ľudí na palube.
7. augusta – Vodcov Červených Kmérov Khieu Samphana a Nuon Čeu uznal kambodžský tribunál za vinných zo zločinov proti ľudskosti a odsúdil na doživotné tresty väzenia.
8. augusta - Armáda USA začala v severnom Iraku vzdušnú operáciu s cieľom zastaviť postup militantov z organizácie ISIL.
19. augusta - Amerického novinára Jamesa Foleyho zavraždil v sýrskej púšti neznámy islamský fundamentalista; Foleyho smrť vyvolala v západnom svete vlnu pobúrenia.
30. augusta - Za predsedu Európskej rady s platnosťou od 1. decembra 2014 bol na summite Európskej únie zvolený poľský premiér Donald Tusk.
2. septembra – Ďalší americký novinár - Steven Sotloff - bol zavraždený v sýrskej púšti neznámym islamským fundamentalistom podobne, ako bol v auguste James Foley.
6. septembra - Počet osôb nakazených tohto roku vírusom ebola stúpol na vyše 4000.
11. septembra - Budapeštiansky súd odsúdil slovenskú občianku Evu Varholíkovú na deväť rokov väzenia za dopravnú nehodu so štyrmi mŕtvymi, ktorú v roku 2012 spôsobila na diaľnici v Maďarsku.
13. septembra - Islamskí fundamentalisti zavraždili ďalšieho západného zajatca, humanitárneho pracovníka Davida Hainesa.
22. septembra - Spojené štáty spolu s niekoľkými svojimi arabskými partnermi začali nálety v Sýrii proti teroristickej organizácii ISIL.
3. októbra – Islamskí fundamentalisti zavraždili ďalšieho západného zajatca a opäť britského humanitárneho pracovníka - Alana Henninga.
17.-18. októbra – Druhé kolo volieb do českého Senátu: úspešné boli predovšetkým vládne strany ČSSD, ANO a KDU-ČSL.
18. októbra - V Škótsku sa konalo referendum o nezávislosti od Veľkej Británie; Škótsko však zostalo súčasťou UK.
19. októbra - Rímskokatolícka cirkev beatifikovala pápeža Pavla VI.
26. októbra - Pred sídlom ministerstva hospodárstva v Budapešti protestovali tisíce ľudí proti úmyslu maďarskej vlády zdaniť internent; protesty pokračovali aj niekoľko nasledujúcich dní.
9. novembra - V Katalánsku sa konalo symbolické referendum o nezávislosti od Španielska.
12. novembra - Vesmírna sonda Rosetta s robotickým modulom Philae úspešne pristála na povrchu kométy 67P/Čuriumov-Gerasimenko, čím sa stala vôbec prvou kozmickou loďou, čo pristála na vesmírnom objekte podobného charakteru.
15. novembra - Islamskí fundamentalisti zavraždili ďalšieho západného zajatca, amerického humanitárneho pracovníka Petra Kassiga.
1. decembra - Funkcie predsedu Európskej rady sa ujal poľský expremiér Donald Tusk.
31. decembra – Spojené štáty a Británia stiahla svoje jednotky z Afganistanu.
JANUÁR
1. januára - Lotyšsko ako už v poradí 18. štát eurozóny oficiálne prijalo menu euro.
1. januára - Grécko prevzalo od Litvy rotujúce polročné predsedníctvo v EÚ.
17. januára - Bohuslav Sobotka bol vymenovaný za predsedu vlády Českej republiky; jeho vláda bola vymenovaná 29. januára.
FEBRUÁR
V západnej Afrike sa začal rozmach doposiaľ vôbec najväčšej a najtragickejšej epidémie vírusového ochorenia ebola, trvajúcej až do súčasnosti - ochorelo už vyše 14.000 ľudí a zomrelo najmenej 5000 osôb.
7.-23. februára - XXIII. Zimné olympijské hry v ruskom meste Soči.
13. februára - Belgicko sa stalo prvým štátom na svete, ktorý legalizoval eutanáziu pre nevyliečiteľne chorých jedincov hocijakého veku.
22. februára - Po niekoľkých dňoch občianskych nepokojov v Kyjeve, ktoré si vyžiadali okolo stovky mŕtvych, hlasoval ukrajinský parlament za zosadenie prezidenta Viktora Janukovyča z funkcie; nahradil ho Oleksandr Turčynov.
26. februára (do súčasnosti) - Začínajú sa proruské nepokoje na Ukrajine, ktoré v konečnom dôsledku viedli k anexii polostrova Krym k Ruskej federácii a k povstaniam v oblastiach Doneckej a Luhanskej.
MAREC
6. marca - Krymský parlament prijal rozhodnutie o pripojení Krymu k Rusku.
8. marca – Lietadlo Boeing-777, let MH370 spoločnosti Malaysia Airlines s 239 ľuďmi na palube, sa na ceste z Kuala Lumpuru do Pekingu stratilo nad Thajským zálivom. Predpokladá sa, že stroj sa zrútil do vôd Indického oceánu.
16. marca - Konalo sa referendum o štatúte polostrova Krym.
21. marca - Po tom, čo prezident Vladimir Putin podpísal zákon završujúci proces anexie, Rusko Krym oficiálne anektovalo.
24. marca - Británia, USA, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Japonsko a Kanada na mimoriadnom zasadaní dočasne vylúčili Rusko zo skupiny najvyspelejších štátov sveta G8.
27. marca - Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu č. 68/262, ktorou uznáva Krym v rámci medzinárodných hraníc Ukrajiny a odmieta platnosť krymského referenda z roku 2014.
31. marca - Medzinárodný súdny dvor (ICJ), hlavný súdny orgán OSN, rozhodol, že japonský program lovu veľrýb vo vodách Antarktídy nie je vedecký a Japonsko preto musí dodržiavať záväzok na zákaz komerčného lovu týchto morských cicavcov, ktorý už predtým podpísalo.
APRÍL
6. apríla - V maďarských parlamentných voľbách zvíťazila strana Fidesz Viktora Orbána.
10. apríla - V reakcii na tohtoročnú krymskú krízu prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) rezolúciu o pozastavení hlasovacieho práva ruskej delegácii, ako aj o pozastavení práva Ruska byť zastúpené vo vedúcich orgánoch PZ RE a práva zúčastňovať sa na volebných pozorovateľských misiách.
14. apríla – Odhadom asi 276 dievčat a žien uniesli ako rukojemníčky z jednej školy v Nigérii.
16. apríla - Viac než 290 ľudí, väčšinou stredoškolských žiakov, zahynulo pri havárii juhokórejského trajektu Sewol neďaleko ostrova Čedžu.
27. apríla - V nedeľu Božieho milosrdenstva svätorečila katolícka cirkev pápežov Jána XXIII. Jána Pavla II.
28. apríla - Do platnosti vstúpili nové ekonomické sankcie Spojených štátov voči Rusku, postihujúce spoločnosti blízke a jedincov blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
MÁJ
2. mája - Požiar budovy odborov v ukrajinskom meste Odesa.
5. mája - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila rozšírenie sa detskej obrny v najmenej desiatich štátoch sveta za veľké nebezpečenstvo pre zdravie v globálnom meradle.
5. mája - Militanti teroristickej organizácie Boko Haram organizácie zabili pri nočnom útoku v nigérijskom meste Gamboru Ngala približne 300 ľudí.
11. mája – Konalo sa referendum Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky o samostatnosti. Vyše 90 ľudí sa vyslovilo za samostatnosť týchto dvoch oblastí na východe Ukrajiny.
20. mája - Nigérijskí teroristi zabili pri bombovom útoku v meste Jos 118 ľudí.
22.-25. mája - Konali sa voľby do Európskeho parlamentu; volilo sa dovedna 751 europoslancov.
22. mája - Po tom, čo sa dlhodobo nedarilo utíšiť politické nepokoje v Thajsku, zvrhla kráľovská armáda dočasnú vládu Niváttumronga Búnsongpajsana.
24. mája - Zástupcovia ľudových republík Doneckej a Luhanskej podpísali dohodu o spojení a vytvorení štátneho útvaru Novorusko, (Novorossija).
25. mája - V prezidentských voľbách na Ukrajine bol zvolený Petro Porošenko.
JÚN
5. júna (do súčasnosti) - Sunnitská militantná organizácia nazývaná Islamský štát v Iraku a Levante (skratkami ISIL, ISIS, IS) začala ofenzívu naprieč územím severného Iraku s cieľom dobyť iracké hlavné mesto Bagdad a zvrhnúť šiitskú vládu vedenú premiérom Núrím Málikím.
7. júna - Prezidentskú prísahu zložil a prezidentom Ukrajiny sa stal Petro Porošenko, zvolený v májových voľbách.
12. júna - 13. júla - Majstrovstvá sveta vo futbale v Brazílii, ktorých víťazom sa stalo Nemecko.
19. júna - Španielsky kráľ Juan Carlos (Ján Karol I.) abdikoval v prospech svojho syna, ktorý nastúpil na trón ako Filip VI.
JÚL
1. júla – Taliansko prevzalo od Grécka rotujúce polročné predsedníctvo v EÚ.
1. júla - Slovensko preberá od Maďarska rotujúce ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4), aliancii štyroch štátov strednej Európy: Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska.
8. júla až 26. augusta - V období zvyšujúceho sa napätia medzi Izraelom a hnutím islamského odporu Hamas, ku ktorému došlo po únose a vražde troch izraelských mladíkov z júna a odvetnom zabití palestínskeho tínedžera v júli, začal Izrael v palestínskom pásme Gazy operáciu Ochranné ostrie (Protective Edge). Vojenská akcia sa začala množstvom raketových útokov a o týždeň neskôr prišla na rad aj pozemná invázia. Za sedem týždňov bojov bolo zabitých okolo 2100 Palestínčanov a 71 Izraelčanov.
17. júla - Po päťdňovom humanitárnom prímerí potvrdil Izrael začiatok pozemnej ofenzívy v Gaze.
17. júla - Pravdepodobne po zostrelení raketou havarovalo na Ukrajine lietadlo Boeiong-777 spoločnosti Malaysia Airlines, let MH17. Zahynulo 298 ľudí vrátane 15 členov posádky.
21. júla - V reakcii na zostrelenie lietadla letu MH17 malajzijských aerolínií prijala Bezpečnostná rada OSN rezolúciu č. 2166.
24. júla - Lietadlo letu 5017 aerolínií Air Algérie havarovalo v Mali, zomrelo všetkých 116 ľudí na palube.
AUGUST
7. augusta – Vodcov Červených Kmérov Khieu Samphana a Nuon Čeu uznal kambodžský tribunál za vinných zo zločinov proti ľudskosti a odsúdil na doživotné tresty väzenia.
8. augusta - Armáda USA začala v severnom Iraku vzdušnú operáciu s cieľom zastaviť postup militantov z organizácie ISIL.
19. augusta - Amerického novinára Jamesa Foleyho zavraždil v sýrskej púšti neznámy islamský fundamentalista; Foleyho smrť vyvolala v západnom svete vlnu pobúrenia.
30. augusta - Za predsedu Európskej rady s platnosťou od 1. decembra 2014 bol na summite Európskej únie zvolený poľský premiér Donald Tusk.
SEPTEMBER
2. septembra – Ďalší americký novinár - Steven Sotloff - bol zavraždený v sýrskej púšti neznámym islamským fundamentalistom podobne, ako bol v auguste James Foley.
6. septembra - Počet osôb nakazených tohto roku vírusom ebola stúpol na vyše 4000.
11. septembra - Budapeštiansky súd odsúdil slovenskú občianku Evu Varholíkovú na deväť rokov väzenia za dopravnú nehodu so štyrmi mŕtvymi, ktorú v roku 2012 spôsobila na diaľnici v Maďarsku.
13. septembra - Islamskí fundamentalisti zavraždili ďalšieho západného zajatca, humanitárneho pracovníka Davida Hainesa.
22. septembra - Spojené štáty spolu s niekoľkými svojimi arabskými partnermi začali nálety v Sýrii proti teroristickej organizácii ISIL.
OKTÓBER
3. októbra – Islamskí fundamentalisti zavraždili ďalšieho západného zajatca a opäť britského humanitárneho pracovníka - Alana Henninga.
17.-18. októbra – Druhé kolo volieb do českého Senátu: úspešné boli predovšetkým vládne strany ČSSD, ANO a KDU-ČSL.
18. októbra - V Škótsku sa konalo referendum o nezávislosti od Veľkej Británie; Škótsko však zostalo súčasťou UK.
19. októbra - Rímskokatolícka cirkev beatifikovala pápeža Pavla VI.
26. októbra - Pred sídlom ministerstva hospodárstva v Budapešti protestovali tisíce ľudí proti úmyslu maďarskej vlády zdaniť internent; protesty pokračovali aj niekoľko nasledujúcich dní.
NOVEMBER
9. novembra - V Katalánsku sa konalo symbolické referendum o nezávislosti od Španielska.
12. novembra - Vesmírna sonda Rosetta s robotickým modulom Philae úspešne pristála na povrchu kométy 67P/Čuriumov-Gerasimenko, čím sa stala vôbec prvou kozmickou loďou, čo pristála na vesmírnom objekte podobného charakteru.
15. novembra - Islamskí fundamentalisti zavraždili ďalšieho západného zajatca, amerického humanitárneho pracovníka Petra Kassiga.
DECEMBER
1. decembra - Funkcie predsedu Európskej rady sa ujal poľský expremiér Donald Tusk.
31. decembra – Spojené štáty a Británia stiahla svoje jednotky z Afganistanu.