Brusel 6. januára (TASR) - "Bruselský politický stroj" bude toho roku v znamení obmeny svojich lídrov. Uviedol dnes francúzsky ekonomický denník Les Echos v analýze volebných zmien, ktoré v roku 2014 čakajú Európsku úniu.

Denník pripomenul, že 22. až 25. mája sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu (EP). V eurovoľbách si okolo 400 miliónov voličov v EÚ bude vyberať 751 europoslancov. To bude východisko pre vyjednávanie medzi 28 členskými krajinami o tom, kto nahradí súčasného predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa a 28 národných komisárov, spomedzi ktorých vzíde aj nový vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Catherine Ashtonová, ktoré túto funkciu zastáva, ju už nebude môcť vykonávať.

Európske voľby budú tiež v znamení následných diskusií predsedov vlád a hláv štátov EÚ o tom, kto nahradí predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorého druhý a posledný možný mandát v tejto funkcii vyprší 30. novembra 2014. V tento deň sa teoreticky končí aj doba platnosti súčasnej Európskej komisie.

Nie je však vylúčené, že EK v súčasnom zložení bude fungovať aj po novembri. Stalo sa tak aj po posledných eurovoľbách, keď komisia kvôli zložitým politickým rokovaniam nadsluhovala ďalšie tri mesiace.

Po oznámení výsledkov volieb do EP si europarlament bude voliť nového prezidenta, ktorý by mal na dvaapolročné obdobie nahradiť súčasného šéfa EP Martina Schulza.

Do konca júna sa 28-členné kolégium komisárov bude musieť rozhodnúť, koho určí za Barrosovho nástupcu. V júli bude o tomto kandidátovi hlasovať novozvolený Európsky parlament. V prípade, že europarlament zvolí nového šéfa EK, ten v priebehu leta musí zostaviť novú komisiu, s rozdelením portfólií pre každého národného eurokomisára. Každý eurokomisár sa musí následne podrobiť vypočúvaniu zástupcov EP a získať súhlas europarlamentu. Ide o proces, ktorý bude prebiehať až do konca októbra.

Keďže Lisabonská zmluva priniesla nové právomoci Európskemu parlamentu, nominovanie popredných lídrov EÚ je čoraz menej doménou kabinetov politických lídrov a viac zásluhou veľkých európskych politických strán. Dôraz, že treba vziať do úvahy výsledok eurovolieb pri menovaní predsedu EK, dáva celoeurópskemu hlasovaniu nový význam.

V tejto súvislosti, ako pripomenul denník Les Echos, hlavné politické rodiny sa rozhodli dopredu menovať svojich volebných lídrov, ktorí by mohli nastúpiť po Barrosovi. Súčasný predseda EP, nemecký politik Martin Schulz bude viesť kampaň európskych socialistov a sociálnych demokratov. Fínsky eurokomisár Olli Rehn a belgický europoslanec a líder liberálov v EP Guy Verhofstadt zabojujú o právo na tento post medzi európskymi liberálmi, zatiaľ čo konzervatívci z Európskej ľudovej strany (EĽS) sľubujú, že svojho lídra pre eurovoľby vyberú v marci na kongrese strany. Podľa kuloárnych informácií je možným kandidátom francúzsky eurokomisár Michel Barnier, ktorého vyzývateľom môže byť doterajší luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.

"Všetky hypotézy zostávajú otvorené," uviedol vo svojom komentári Les Echos. Podľa denníka sa premiéri a hlavy štátov EÚ budú len ťažko vzdávať svojho práva vymenovať predsedu EK v prospech poslancov EP. Najmä v kontexte, keď podľa doterajších prieskumov európske voľby by s jasnou väčšinou nevyhrala ani ľavica ani pravica.

Doteraz to boli národní lídri, ktorí vyberali kandidáta na post predsedu EK a kandidátov pre ďalšie dôležité funkcie, skonštatoval Les Echos. V roku 2009 zásluhou politických rokovaní s ohľadom na rovnováhu medzi veľkými a malými štátmi, medzi ľavicou a pravicou a medzi zastúpením mužov a žien, došlo k zvoleniu Van Rompuya za predsedu Európskej rady alebo Ashtonovej za šéfku európskej diplomacie.

Les Echos upozornil, že medzi štátnikmi, ktorí by sa podľa doterajších kritérií mohli stať politickými nominantmi na post predsedu EK alebo na ďalšie dôležité funkcie, najviac dôvery v Bruseli majú írsky premiér Enda Kenny, fínsky premiér Jyrki Katainen, poľský premiér Donald Tusk, dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová či litovská prezidentka Dalia Grybauskaite.