Moskva však požaduje aj zapojenie západoeurópskych jadrových mocností - Británie a Francúzska.
Autor TASR
Viedeň 23. júna (TASR) - Americkí a ruskí vyjednávači v utorok vo Viedni uzavreli prvé kolo rozhovorov o kontrole jadrových zbraní a prípadne novej dohode nahradzujúcej zmluvu New START/SNV-III, ktorej platnosť sa skončí vo februári budúceho roku.
Táto zmluva o znížení počtu strategických útočných zbraní je posledným zostávajúcim paktom obmedzujúcim arzenál dvoch hlavných svetových jadrových mocností, konštatovala agentúra AP.
Americký vyjednávač Marshall Billingslea v utorok informoval, že maratón rokovaní na vysokej úrovni sa skončil v pondelok neskoro večer a "bol dostatočne" produktívny na to, aby vzniklo niekoľko technických pracovných skupín. Tie sa "hlbšie ponoria do problematiky" a vytvoria podmienky pre druhé kolo rozhovorov, ktoré by sa mohli konať koncom júla alebo začiatkom augusta.
Billingslea dodal, že obe strany na záver rokovaní vo Viedni zhodne konštatovali, že "strategické prostredie sa od podpísania zmluvy New START významne zmenilo". "Všetci si pamätáme, čo bolo pred desiatimi rokmi, (súčasný) svet je radikálne odlišným miestom," vyhlásil.
Na tlačovej konferencii zvolanej americkou delegáciou Billingslea uviedol, že nová zmluva musí zahŕňať všetky jadrové zbrane, a nielen strategické jadrové zbrane, a musí tiež obmedzovať Čínu.
Potvrdil, že Čína odmietla pozvánku Spojených štátov na účasť na rokovaniach vo Viedni. Vyjadril však nádej, že medzinárodné spoločenstvo bude tlačiť na Peking, aby sa v budúcnosti na takýchto rokovaniach zúčastnil.
Rusko, ktorého delegácia už z Viedne odcestovala, podľa amerického diplomata nemá námietky proti účasti Číny na rokovaniach.
Moskva však požaduje aj zapojenie západoeurópskych jadrových mocností - Británie a Francúzska.
Billingslea na margo tejto požiadavky Ruska povedal, že Spojené štáty tento názor nezastávajú, lebo "kvalitatívne aj kvantitatívne sú Británia a Francúzsko vo veľmi odlišnej situácii ako čínske preteky v zbrojení".
Americký diplomat uviedol, že "Spojené štáty sa nezúčastňujú na pretekoch v zbrojení", ale "samozrejme, nebudeme (ani) pozadu", i keď sa súťaženiu "snažíme vyhnúť". Podľa neho najlepšia šanca, ako sa vyhnúť "destabilizujúcim trojstranným pretekom v jadrovom zbrojení" je uzavretie trojstrannej dohody o kontrole zbrojenia.
Zmluva New START ukladá obmedzenia počtu amerických a ruských jadrových hlavíc a nosných rakiet s dlhým doletom. Zmluva bola uzavretá v roku 2010, zmluvou dané obmedzenia nadobudli účinnosť až v roku 2018.
Po minulom roku sa New START stal posledným ešte platným paktom o jadrových zbraniach - USA a Rusko totiž vlani v auguste odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), podpísanej ešte počas tzv. studenej vojny. Obe signatárske krajiny sa predtým navzájom obviňovali z jej porušovania. Zmluva INF bola terčom kritiky aj pre to, že sa netýkala Číny a ani raketových technológií, ktoré však v čase jej podpísania ani neexistovali.
Táto zmluva o znížení počtu strategických útočných zbraní je posledným zostávajúcim paktom obmedzujúcim arzenál dvoch hlavných svetových jadrových mocností, konštatovala agentúra AP.
Americký vyjednávač Marshall Billingslea v utorok informoval, že maratón rokovaní na vysokej úrovni sa skončil v pondelok neskoro večer a "bol dostatočne" produktívny na to, aby vzniklo niekoľko technických pracovných skupín. Tie sa "hlbšie ponoria do problematiky" a vytvoria podmienky pre druhé kolo rozhovorov, ktoré by sa mohli konať koncom júla alebo začiatkom augusta.
Billingslea dodal, že obe strany na záver rokovaní vo Viedni zhodne konštatovali, že "strategické prostredie sa od podpísania zmluvy New START významne zmenilo". "Všetci si pamätáme, čo bolo pred desiatimi rokmi, (súčasný) svet je radikálne odlišným miestom," vyhlásil.
Na tlačovej konferencii zvolanej americkou delegáciou Billingslea uviedol, že nová zmluva musí zahŕňať všetky jadrové zbrane, a nielen strategické jadrové zbrane, a musí tiež obmedzovať Čínu.
Potvrdil, že Čína odmietla pozvánku Spojených štátov na účasť na rokovaniach vo Viedni. Vyjadril však nádej, že medzinárodné spoločenstvo bude tlačiť na Peking, aby sa v budúcnosti na takýchto rokovaniach zúčastnil.
Rusko, ktorého delegácia už z Viedne odcestovala, podľa amerického diplomata nemá námietky proti účasti Číny na rokovaniach.
Moskva však požaduje aj zapojenie západoeurópskych jadrových mocností - Británie a Francúzska.
Billingslea na margo tejto požiadavky Ruska povedal, že Spojené štáty tento názor nezastávajú, lebo "kvalitatívne aj kvantitatívne sú Británia a Francúzsko vo veľmi odlišnej situácii ako čínske preteky v zbrojení".
Americký diplomat uviedol, že "Spojené štáty sa nezúčastňujú na pretekoch v zbrojení", ale "samozrejme, nebudeme (ani) pozadu", i keď sa súťaženiu "snažíme vyhnúť". Podľa neho najlepšia šanca, ako sa vyhnúť "destabilizujúcim trojstranným pretekom v jadrovom zbrojení" je uzavretie trojstrannej dohody o kontrole zbrojenia.
Zmluva New START ukladá obmedzenia počtu amerických a ruských jadrových hlavíc a nosných rakiet s dlhým doletom. Zmluva bola uzavretá v roku 2010, zmluvou dané obmedzenia nadobudli účinnosť až v roku 2018.
Po minulom roku sa New START stal posledným ešte platným paktom o jadrových zbraniach - USA a Rusko totiž vlani v auguste odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), podpísanej ešte počas tzv. studenej vojny. Obe signatárske krajiny sa predtým navzájom obviňovali z jej porušovania. Zmluva INF bola terčom kritiky aj pre to, že sa netýkala Číny a ani raketových technológií, ktoré však v čase jej podpísania ani neexistovali.